INTRASTAT-SK

1. Štatistika zahraničného obchodu s tovarom, ktorej súčasťou je aj štatistika obchodu s tovarom v rámci Európskej únie, je jednou z najstarších štatistík. Už staroveké civilizácie zaujímalo, s akými komoditami a kde sa obchoduje. Informácie vtedy a aj v neskorších dobách boli najčastejšie získavané z colných záznamov. Aj v modernej dobe je tento zdroj údajov prevládajúcim zdrojom informácii o tovare vstupujúcom a opúšťajúcom určité ekonomické územie.

2. Členské štáty Európskej únie (ďalej len EÚ), ktorá je colnou úniou od roku 1968, používali colné deklarácie ako zdroj údajov o vzájomnom obchode až do roku 1993. Vytvorením jednotného trhu, a teda zrušením colných formalít na hraniciach medzi členskými štátmi, štatistici prišli o svoj tradičný zdroj informácii o pohybe tovaru medzi členskými štátmi EÚ. To viedlo k vytvoreniu systému Intrastat, ktorý bol v členských štátoch zavedený od 1. januára 1993.

3. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ 1. mája 2004 aj Štatistický úrad SR, ako štatistický orgán zodpovedný za zostavovanie štatistiky zahraničného obchodu s tovarom, stratil svoj tradičný zdroj údajov o obchode s tovarom medzi Slovenskou republikou a ostatnými členskými štátmi EÚ – colné vyhlásenia (jednotné colné doklady). Nahradili ich vlastnými štatistickými zisťovaniami v rámci systému Intrastat: Hlásením o prijatí tovaru a Hlásením o odoslaní tovaru.

4. Tieto štatistické zisťovania vychádzali z pravidiel systému Intrastat špecifikovaných v európskej legislatíve, ktorá okrem iného vymedzovala spravodajské jednotky, definovala minimálny rozsah ich spravodajskej povinnosti, ako aj pravidlá pre oslobodenie od nej vo forme systému prahov. Aj napriek podstatnému zníženiu administratívneho zaťaženia dovozcov a vývozcov v rámci EÚ, ktoré zavedenie systému Intrastat spôsobilo, je tento systém považovaný za zaťažujúci. Preto Európska komisia (Eurostat) a členské štáty pristúpili k jeho modernizácii.

5. V „modernizovanom systéme Intrastat“ zostali základné princípy zachované – údaje sa naďalej zbierajú priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru, pričom väzba na systém dane z pridanej hodnoty bol a posilnená.

6. Zmenila sa tiež terminológia: výrazy „prijatie“ a „odoslanie“ boli nahradené výrazmi „dovoz v rámci EÚ“ resp. „vývoz v rámci EÚ“. Použité môžu byť aj ich skrátené verzie „intra-EÚ dovoz“ resp. „intra-EÚ vývoz“.

7. Model systému Intrastat, ktorý zohľadňoval slovenské špecifiká, bol označovaný ako systém INTRASTAT-SK. Keďže nová európska legislatíva pojem „systém Intrastat“ nepozná, v príručke ako aj v ostatnej dokumentácii bude výraz „systém INTRASTAT-SK“ nahradený výrazom „štatistické zisťovania INTRASTAT-SK“.

8. Údaje zozbierané v rámci štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK umožňujú zostavovať štatistiku zahraničného obchodu s tovarom, ktorá patrí spolu s národnými účtami a platobnou bilanciou, využívajúcimi tiež tieto údaje, medzi základné makroekonomické štatistiky produkujúce ukazovatele ovplyvňujúce hospodársku politiku vlády. Európska komisia využíva túto štatistiku na monitorovanie vývoja jednotného trhu, na tvorbu európskej poľnohospodárskej a obchodnej politiky atď. Štatistický úrad SR poskytuje údaje o zahraničnom obchode Slovenskej republiky medzinárodným organizáciám ako sú Svetová obchodná organizácia, Organizácia spojených národov, pre ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ich štatistík o globálnom obchode s tovarom.

9. Údaje zo štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK využívajú združenia zamestnávateľov a profesijné zväzy na hájenie záujmov svojich členov, obchodníci a podnikatelia na získanie informácii o rôznych trhoch a svojom postavení na nich.

10. Vláda Slovenskej republiky svojím Uznesením č. 1001 zo dňa 4. septembra 2002 schválila zámer vybudovať systém INTRASTAT-SK v spolupráci Štatistického úradu SR, Colného riaditeľstva SR a Daňového riaditeľstva SR. Aj po zlúčení colnej a daňovej správy a vytvorení finančnej správy SR, zostalo zachované rozdelenie kompetencii, pričom kompetencie Colného riaditeľstva SR prešli na Sekciu colnú Finančného riaditeľstva SR a kompetencie Daňového riaditeľstva SR na Sekciu daňovú Finančného riaditeľstva SR.

11. Štatistický úrad SR v zmysle svojej pôsobnosti stanovenej v zákone č. 540/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonáva úlohy štátnej štatistiky vyplývajúce z programu štátnych štatistických zisťovaní, do ktorého sú zahrnuté aj štatistické zisťovania INTRASTAT-SK. Úrad zabezpečuje metodické riadenie celého spracovateľského procesu, zodpovedá za stanovovanie spravodajskej povinnosti, spravovanie a aktualizáciu registra subjektov zahraničného obchodu (ďalej len „register ZO“ alebo „RZO“) a za spracovanie a publikovanie údajov štatistiky zahraničného obchodu. Úrad tiež poskytuje spravodajským jednotkám poradenstvo pri vypracovaní a predkladaní INTRASTAT-SK hlásení.

12. Sekcia colná Finančného riaditeľstvo SR (ďalej len „Colná sekcia FR SR“) zabezpečuje získavanie a prvotnú kontrolu údajov pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK a s tým súvisiace činnosti, napr. poradenstvo pri elektronickom vypĺňaní hlásenia a na vyžiadanie poradenské služby pri zatrieďovaní tovarov podľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry.

13. Pre zjednodušenie práce s príručkou je zoznam použitých skratiek a akronymov uvedený v prílohe 1 a slovník pojmov v prílohe 2.

105. K vypracovaniu Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ použije spravodajská jednotka ako vzor formulár ZO 1-12. Hlásenie slúži na predkladanie informácií o tovare vstupujúcom na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu Európskej únie alebo z územia Severného Írska, okrem tovaru v tranzite.

106. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ vypracuje spravodajská jednotka podľa vzoru formulára ZO 2-12. Hlásenie slúži na predkladanie informácií o tovare opúšťajúcom územie Slovenskej republiky s miestom určenia v inom členskom štáte Európskej únie alebo na území Severného Írska, okrem tovaru v tranzite.

107. Obsah týchto hlásení sa používa výhradne na štatistické účely.

108. Spravodajská jednotka sa pri poskytovaní údajov pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK riadi metodickými vysvetlivkami a pokynmi vydanými Štatistickým úradom SR. Okrem toho Štatistický úrad SR môže požiadať spravodajskú jednotku o doplňujúce informácie k údajom poskytnutým na INTRASTAT-SK hláseniach, najmä zdôvodnenie vykázaných údajov. Spravodajská jednotka je povinná tieto doplňujúce informácie poskytnúť.

109. Vzory formulárov spolu s metodickými vysvetlivkami k nim sú vystavené na webovej stránke https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/vzory-formularov-a-metodicke-vysvetlivky/. Metodické pokyny týkajúce sa štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK sú tiež zverejnené na webovej stránke https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/.

110. INTRASTAT-SK hlásenia je možné podať výlučne elektronicky, predpísaným spôsobom (ako správu vo formáte XML), prostredníctvom webového portálu https://intrastat.financnasprava.sk .

111. Spravodajská jednotka potrebuje k prihláseniu na portál prihlasovacie údaje. Prihlasovacie údaje (Meno a Heslo) generuje Colná sekcia FR SR a spravodajskej jednotke ich zasiela Štatistický úrad SR. Následne je spravodajská jednotka vyzvaná, aby si zmenila inicializačné heslo. Heslo si spravodajská jednotka v stanovených intervaloch pravidelne mení. V prípade problémov s prihlásením spravodajská jednotka kontaktuje pracovníkov konzultačného pracoviska Colnej sekcie FR SR.

112. Na vytvorenie elektronického hlásenia vo formáte XML môže spravodajská jednotka použiť softvérovú aplikáciu Intrastat-CS alebo formulár Intrastat WEBFORM.

113. Spravodajská jednotka môže pre vytvorenie INTRASTAT-SK hlásení použiť aj komerčne distribuované programy alebo programy vytvorené samotnou spravodajskou jednotkou. Štatistický úrad SR však neautorizuje ani neposudzuje tieto programové prostriedky. Pre prenos (podanie) takto vytvorených hlásení je potrebné, aby veta mala stanovenú štruktúru a XML formát.

114. Iná elektronická forma môže byť použitá len v mimoriadnych a výnimočných prípadoch (napríklad porucha technických, programových prostriedkov, pripojenia na internet a pod.) po dohode so Štatistickým úradom SR. V žiadnom prípade ju nemožno využívať ako štandardnú formu podávania hlásení.

Odsek 1: Spravodajská jednotka

115. Uvedie sa obchodné meno spravodajskej jednotky spolu s úplnou adresou jej sídla a identifikačným číslom pre DPH. Identifikačné číslo pre DPH sa uvedie v tvare, v akom bolo pridelené spravodajskej jednotke príslušným daňovým úradom. Ak spravodajská jednotka predkladá hlásenie osobitne za každú organizačnú jednotku, uvedie v príslušnom pododseku číslo organizačnej jednotky, ktoré spravodajskej jednotke pridelil Štatistický úrad SR, inak v tomto pododseku uvedie „000“.

Odsek 2: Zástupca

116. Tento odsek sa vyplní, ak spravodajská jednotka poverila tretiu stranu, aby predložila hlásenie. Ak je zástupcom podnikateľ, uvedie sa jeho obchodné meno spolu s úplnou adresou jeho sídla, inak sa v tomto odseku uvedie meno osoby s jej úplnou adresou.

117. Ak má zástupca pridelené identifikačné číslo pre DPH, uvedie sa v tvare, v akom mu ho pridelil príslušný daňový úrad, inak sa uvedie číslo, ktoré bolo zástupcovi pridelené príslušnými úradmi na štatistické alebo iné účely.

118. Zmenu zástupcu s aktualizovanými kontaktnými údajmi ako aj zrušenie zastupovania, spravodajská jednotka oznámi Štatistickému úradu SR prostredníctvom tlačiva Oznámenie o zástupcovi.

119. Ak nie sú vykázané údaje úplné alebo pravdivé, alebo nie sú poskytnuté v stanovených termínoch, môže Štatistický úrad SR uložiť pokutu, aj keď INTRASTAT-SK hlásenia predložil zástupca. Poverenie zástupcu predložením INTRASTAT-SK hlásení totiž spravodajskú jednotku nezbavuje zodpovednosti.

Odsek 3: Obdobie

120. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar dovezený do Slovenskej republiky z iného členského štátu alebo z územia Severného Írska, alebo v ktorom bol vyvezený zo Slovenskej republiky s miestom určenia v inom členskom štáte Európskej únie alebo na území Severného Írska.

121. Ak je tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Ak medzi vznikom daňovej povinnosti a dovozom alebo vývozom tovaru uplynú viac ako 2 kalendárne mesiace, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar dovezený alebo vyvezený.

122. Do prvého pododseku sa uvedie mesiac (napr. 01, 02, 03, …, 10, 11, 12), do druhého pododseku sa uvedú dve posledné číslice roka (napr. 21, 22, 23…).

Odsek 4: Celkový počet položiek

123. Uvedie sa celkový počet položiek vyplnených v INTRASTAT-SK hlásení. Tento počet zodpovedá počtu vyplnených odsekov 8 Kód tovaru. Jedno hlásenie môže obsahovať maximálne 30 000 položiek.

Odsek 5 a): Poradové číslo hlásenia

124. Uvedie sa poradové číslo INTRASTAT-SK hlásenia v sledovanom období. Poradie hlásení vždy začína od 1 a poradové čísla v sledovanom období musia nasledovať za sebou a bez prerušenia.

125. Hlásenia sa číslujú zvlášť pre dovoz a zvlášť pre vývoz. Ak spravodajská jednotka predkladá hlásenia osobitne za každú organizačnú jednotku, každá organizačná jednotka čísluje hlásenia samostatne, začínajúc poradovým číslom 1.

126. Ak spravodajská jednotka predkladá opravné hlásenie, uvedie v tomto odseku poradové číslo hlásenia, na ktoré sa oprava vzťahuje.

Odsek 5 b): Poradové číslo opravného hlásenia

127. Tento odsek sa vypĺňa iba v prípade, keď sa predkladá opravné hlásenie. Uvedie sa poradové číslo opravného hlásenia. Spravodajská jednotka môže opravovať jedno hlásenie niekoľkokrát, preto poradové číslo opravného hlásenia tvorí samostatný číselný rad začínajúci číslom 1.

Odsek 6: Poradové číslo položky

128. Položky sa číslujú za sebou a bez prerušenia (1, 2, 3, ……., n).

Odsek 7: Opis tovaru — nepovinný údaj

129. Uvedie sa názov tovaru alebo také charakteristiky a vlastnosti tovaru, aby mu bolo možné priradiť osemmiestnu podpoložku kombinovanej nomenklatúry platnej v sledovanom roku.

130. Spravodajská jednotka môže uviesť aj úplné názvy podpoložiek kombinovanej nomenklatúry tzv. samovysvetľujúce texty, ktoré pripravuje a každoročne aktualizuje Štatistický úrad SR ako pomôcku pre užívateľov štatistiky zahraničného obchodu. Číselník, ktorý je zverejnený na webovej stránke https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/pre-vyvojarov/, môže spravodajská jednotka použiť aj pre vykazovania kódu a opisu tovaru v štatistických zisťovaniach INTRASTAT-SK. Avšak pri používaní číselníka by mala spravodajská jednotka brať do úvahy, že názvy podpoložiek kombinovanej nomenklatúry v tomto číselníku nie sú právne záväzné.

Odsek 8: Kód tovaru

131. Uvedie sa osemmiestny kód príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry (ďalej tiež ako „KN“) uvedenej v Spoločnom colnom sadzobníku platnom v sledovanom roku. Kombinovaná nomenklatúra sa každý rok upravuje. Zvyčajne v októbri je publikované vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Spravodajská jednotka by si mala vždy na začiatku roka skontrolovať, či sa kódy používané v predchádzajúcom roku nezmenili (prípadne, či sa nezmenili dodatkové merné jednotky stanovené pre daný KN kód).
Štatistický úrad SR zverejňuje zoznam nových KN kódov, zoznam zrušených KN kódov a prevodník medzi kombinovanou nomenklatúrou platnou v predchádzajúcom roku a v sledovanom roku na webovej stránke https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/kod-tovaru/.

132. Pre vykazovanie špecifických kódov z kapitoly 98 a 99 platia osobitné pravidlá. Tieto kódy zjednodušujú vykazovanie kódu tovaru tým, že umožňujú zoskupiť komodity s rôznymi KN kódmi do jedného prípadne viacerých kódov definovaných na úrovni kapitoly kombinovanej nomenklatúry.

133. Pracovníci konzultačného pracoviska Colnej sekcie FR SR sú nápomocní pri zatrieďovaní tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry.

Odsek 9: Hodnota tovaru

134. Pre každú položku sa uvedie hodnota tovaru zaokrúhlená na celé eurá smerom nahor. Minimálna hodnota, ktorú je možné uviesť na hlásení, je 1 euro. Táto hodnota sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH. Ak tovar podlieha daniam a iným poplatkom, čiastka týchto daní a poplatkov sa nezahŕňa do hodnoty tovaru.

135. Ak sa základ dane nemusí vykazovať pre daňové účely, hodnota tovaru zodpovedá fakturovanej sume bez DPH, alebo v ostatných prípadoch hodnote, ktorá by sa fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja.

136. V prípade spracovania na základe zmluvy, hodnota tovaru na spracovanie a po jeho spracovaní zodpovedá hodnote, ktorá by bola fakturovaná v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja tohto tovaru.

137. Ak je dovezený alebo vyvezený tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, na prepočet fakturovanej sumy z cudzej meny na euro sa použije kurz, ktorý sa použil pre daňové účely podľa tohto zákona. Pre ostatné obchodné operácie (napr. predaj tovaru na diaľku, spracovanie na základe zmluvy), ktoré nie sú nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sa hodnota tovaru vyjadrená v cudzej mene prepočíta na euro kurzom podľa colných predpisov, platným v deň dovozu alebo vývozu tovaru.

138. Ak do základu dane podľa zákona o DPH vchádzajú súvisiace výdavky ako provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia, tieto výdavky sa zahrnú do hodnoty tovaru. Celková hodnota týchto nákladov sa rozpočíta na jednotlivé tovarové položky podľa hmotnosti a pomerná časť sa pripočíta k hodnote tovaru každej položky.

139. Ak je na faktúre uvedených viac druhov tovaru, ktorým zodpovedajú rôzne podpoložky kombinovanej nomenklatúry bez toho, aby bola uvedená fakturovaná suma zvlášť pre každú tovarovú položku, celková fakturovaná suma sa rozdelí odhadom medzi jednotlivé tovarové položky. Na INTRASTAT-SK hlásení sa uvedie odhadnutá hodnota tovaru pre každú podpoložku kombinovanej nomenklatúry.

Odsek 10: Členský štát zaslania (intra-EÚ dovoz) / Členský štát určenia (intra-EÚ vývoz)

140. Členským štátom zaslania je členský štát EÚ alebo územie Severného Írska, z ktorého bol tovar vyvezený do Slovenskej republiky. Ak pred dosiahnutím Slovenskej republiky tovar v tranzite vstúpil do jedného alebo viacerých členských štátov a podrobil sa v týchto štátoch prerušeniam alebo právnym úkonom nesúvisiacich s dopravou, za členský štát zaslania sa bude považovať posledný členský štát, kde k takýmto prerušeniam alebo právnym úkonom došlo.

141. Členským štátom určenia je posledný členský štát EÚ alebo územie Severného Írska, ako je známe v čase vývozu, kam má byť tovar vyvezený.

142. Použijú sa nasledovné kódy:

• AT – Rakúsko
• BE – Belgicko
• BG – Bulharsko
• CY – Cyprus
• CZ – Česko
• DE – Nemecko
• DK – Dánsko
• EE – Estónsko
• ES – Španielsko
• FI – Fínsko
• FR – Francúzsko
• GR – Grécko
• HR – Chorvátsko
• HU – Maďarsko
• IE – Írsko
• IT – Taliansko
• LT – Litva
• LU – Luxembursko
• LV – Lotyšsko
• MT – Malta
• NL – Holandsko
• PL – Poľsko
• PT – Portugalsko
• RO – Rumunsko
• SE – Švédsko
• SI – Slovinsko
• XI – Severné Írsko

143. Všetky členské štáty okrem Grécka používajú uvedené kódy na svoje označenia aj v iných súvislostiach napr. ako prefix pre IČ DPH. Grécko na tieto účely používa kód EL.

Odsek 11: Región určenia (intra-EÚ dovoz) / Región pôvodu (intra-EÚ) vývoz — nepovinný údaj

144. Regiónom určenia je slovenský región, v ktorom bude tovar spotrebovaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný. Ak región určenia nie je známy, môže byť nahradený regiónom, v ktorom sa uskutoční obchodná operácia alebo regiónom, do ktorého bude tovar dodaný.

145. Regiónom pôvodu je slovenský región, v ktorom bol tovar vyrobený, získaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný. Ak región pôvodu nie je známy, môže byť nahradený regiónom, v ktorom sa uskutočnila obchodná operácia alebo regiónom, z ktorého bol tovar vyvezený.

146. Použijú sa nasledovné kódy:

• 1 – Bratislavský kraj
• 2 – Trnavský kraj
• 3 – Trenčiansky kraj
• 4 – Nitriansky kraj
• 5 – Žilinský kraj
• 6 – Banskobystrický kraj
• 7 – Prešovský kraj
• 8 – Košický kraj

Odsek 12: Krajina pôvodu

147. Uvedie sa krajina, z ktorej tovar pochádza. Tovar úplne vyrobený alebo získaný v krajine, pochádza z tejto krajiny. Tovar, na výrobe ktorého sa podieľali dva alebo viac štátov, pochádza z toho štátu, kde sa uskutočnilo jeho posledné podstatné, ekonomicky odôvodnené spracovanie alebo prepracovanie uskutočnené v podnikoch na to vybavených, ktoré vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.

148. Na určenie pôvodu tovaru sa použijú pravidlá pre určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Pôvod tovaru je možné zmeniť len jeho prepracovaním (spracovaním), preto sa pôvod tovaru zachováva bez ohľadu na to, ako dlho sa tovar používa. Pri vrátení tovaru dokonca môže nastať situácia, že na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ bude ako krajina pôvodu uvedené Slovensko.

149. Ak krajina pôvodu nie je známa, na intra-EÚ dovoze sa v tomto odseku uvedie členský štát, z ktorého bol tovar na Slovensko dovezený. Ak je pôvod vyvážaného tovaru neznámy, na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ sa ako krajina pôvodu uvedie krajina, z ktorej bol tovar na Slovensko dovezený.

150. Na vykázanie krajiny pôvodu sa použije abecedný kód podľa platnej Nomenklatúry krajín a území pre európsku štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom. Táto nomenklatúra je vydávaná formou vykonávacieho nariadenia Komisie. Aktualizovaná je nepravidelne; zmeny reagujú na vznik, zánik alebo zmeny v názvoch krajín a území. Kódovanie vychádza z normy ISO 3166-1 alpha 2, avšak v niektorých prípadoch EÚ vytvorila vlastné kódy (napr. pre Srbsko sa na INTRASTAT-SK hláseniach uvádza kód XS, ale ISO kód pre Srbsko je RS).

151. Nomenklatúra krajín a území obsahuje aj kódy, ktoré sa uplatňujú pri zjednodušenom vykazovaní špecifických tovarov alebo pohybov (napr. kód QR pre tovar dodávaný na palubu plavidiel a lietadiel) alebo na vykázanie nešpecifikovaných území (napr. kód QV pre elektrinu a plyn). Keďže táto nomenklatúra je používaná aj na colné účely, obsahuje kód EÚ označujúci tovar pochádzajúci z EÚ. Tento kód sa používa výhradne v rámci obchodu s krajinami mimo EÚ, preto na INTRASTAT-SK hláseniach sa nesmie použiť.

Odsek 13: Čistá hmotnosť

152. Pre každú položku sa uvedie skutočná hmotnosť tovaru bez všetkých obalov. Vyjadruje sa v celých kilogramoch s prípadným zaokrúhlením smerom nahor pri hmotnosti menšej ako 1 kg. Pri hmotnosti väčšej ako 1 kg sa desatinné miesta pod 0,5 zaokrúhľujú nadol a desatinné miesta od 0,5 vrátane nahor (matematické zaokrúhľovanie).

153. Vo výnimočných prípadoch možno pre tento odsek použiť kvalifikovaný odhad.

Odsek 14: Množstvo v dodatkových merných jednotkách

154. Množstvo dovezeného alebo vyvezeného tovaru v dodatkových merných jednotkách sa vykazuje len pri tých podpoložkách kombinovanej nomenklatúry uvedených v odseku 8 Kód tovaru, ktoré majú v Spoločnom colnom sadzobníku priradenú mernú jednotku. Údaj sa uvedie v celých merných jednotkách s prípadným zaokrúhlením nahor.

155. Ak pre podpoložku kombinovanej nomenklatúry, ktorej kód je uvedený v odseku 8 Kód tovaru, nie je dodatková merná jednotka špecifikovaná, uvedie sa „0”.

156. Dodatkové merné jednotky nemusia vždy zodpovedať merným jednotkám, v ktorých je vystavená faktúra alebo merným jednotkám bežne používaným v danom odvetví. Spolu so zatriedením tovaru podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry by si spravodajská jednotka mala vždy overiť aj dodatkovú mernú jednotku priradenú k tejto podpoložke. Zoznam dodatkových merných jednotiek a ich označení je uvedený na webovej stránke https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/dodatkove-merne-jednotky/.

Odsek 15: Druh obchodu

157. Uvedie sa druh obchodu, čo sú všetky charakteristiky, ktoré odlišujú jednu operáciu od druhej, bez ohľadu na to, či ide o operácie obchodné alebo iné, ktoré vedú k dovozu/ vývozu tovaru.

158. Do prvého pododseku sa uvedie kód zo stĺpca A tabuľky a do druhého pododseku sa uvedie kód zo stĺpca B tabuľky.

159. Pod kódom 1 sa vykazujú štandardné nákupy a predaje tovaru z a do členských štátov EÚ. Vykazujú sa bez ohľadu na to, či je zmluvnou stranou slovenskej spravodajskej jednotky zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo fyzická osoba – nepodnikateľ. Ak je zahraničný predávajúci alebo kupujúci súkromnou osobou, t. j. fyzickou osobou – nepodnikateľom, spravodajská jednotka uvedie na INTRASTAT-SK hlásení kód 1/2. Pre podrobnosti o vykazovaní zásielkového predaja pozri E.11 Predaj tovaru na diaľku.

160. V prípade komisionárskych zmlúv sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet predaj tovaru. Komitent sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Z pohľadu DPH komisionár, ktorý obstará kúpu alebo predaj tovaru, je považovaný za osobu, ktorá tovar kúpila alebo predala. Preto sa uvedená transakcia na INTRASTAT-SK hláseniach vykáže ako priamy nákup/predaj pod kódom 1.

161. Pod kódom 2 sa vykazuje tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 1. To platí aj pre prípady, kedy pôvodná transakcia nebola vykázaná, keďže spravodajská jednotka na danom toku nemala spravodajskú povinnosť.

162. Vrátenie tovaru, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod inými kódmi Druhu obchodu, sa zaznamenáva pod týmito kódmi. Výnimkou je vrátenie tovaru, ktorý bol dovezený alebo vyvezený na účely spracovania na základe zmluvy, a teda vykázaný pod kódom 4. Vrátenie takého tovaru sa vykáže pod kódom 5.

163. Kód 3 sa použije pre také transakcie, kedy kupujúci nadobudne vlastníctvo tovaru s časovým odstupom od momentu, kedy tovar vstúpil na alebo opustil územie Slovenskej republiky. Znamená to, že predávajúci v čase, keď tovar prekračuje hranicu Slovenskej republiky, zamýšľa tovar predať.

164. Ak je transakcia z pohľadu platného zákona o DPH premiestnením tovaru (§ 11 ods. 8 pre intra-EÚ dovoz respektíve § 8 ods. 4 pre intra-EÚ vývoz) a tovar, ktorý sa premiestňuje, nebude predmetom spracovania, na INTRASTAT-SK hlásení sa ako Druh obchodu uvedie kód 3/1. Ide zvyčajne o dodávky do distribučných skladov a logistických centier.

165. Predaj po schválení alebo po skúške je podmienený predaj tovaru. Kupujúci, ktorý uzatvorí zmluvu o predaji, dostane tovar a má stanovenú lehotu na vyskúšanie, než sa rozhodne, či si ho kúpi. Na rozdiel od predaja, ktorý dáva kupujúcemu právo vrátiť tovar, pri predaji po schválení zostáva vlastnícke právo k tovaru a s ním aj zodpovednosť za riziko poškodenia alebo straty predávajúceho až do okamihu, keď kupujúci svojim rozhodnutím potvrdí kúpu. Ak sa kupujúci v stanovenej lehote nerozhodne, má sa spravidla za to, že tovar prevzal a vlastnícke právo týmto okamihom prechádza. Pre tieto transakcie sa ako Druh obchodu vykáže kód 3/2.

166. Kód 3/2 sa používa aj pre konsignačné a call-off stock operácie. Pre podrobnosti pozri E.4 Komisionárske a konsignačné operácie a režim call-off stock.

167. Aj keď sú kvázi dovoz a kvázi vývoz definované v kontexte obchodu s tovarom mimo EÚ, k týmto operáciám prislúchajú intra-EÚ pohyby tovaru, ktoré sa vykazujú pod kódom 7. V prípade, že ide o operácie slovenských subjektov realizujúcich colné konanie v inom členskom štáte, pôjde o tzv. nepriamy dovoz lebo nepriamy vývoz tovaru. Pre viac podrobností pozri E.3 Nepriamy dovoz a vývoz.

168. Ak ide o intra-EÚ pohyby tovaru, ktoré nasledujú po colnom konaní alebo predchádzajú colnému konaniu v Slovenskej republike a sú realizované zahraničnými subjektmi, za určitých okolností sú aj tieto pohyby tovaru vykazované na INTRASTAT-SK hláseniach.

169. V prípade kvázi dovozu ide o obchodnú operáciu, kedy zahraničný subjekt predloží v Slovenskej republike dovozné colné vyhlásenie, v ktorom navrhne prepustiť tovar dovážaný z nečlenskej krajiny do voľného obehu, pričom tovar bude následne dodaný do iného členského štátu, kde bude aj zaplatená DPH. Zvyčajne ide o colný režim 4200 alebo 6300. Na colnom vyhlásení pre Ú. p. 8/5 Druh obchodu sa uvedie kód 7/1.

170. Na Slovensku bude z pohľadu zákona o DPH uvedená operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zahraničný subjekt má dve možnosti ako postupovať. Ak si zvolí daňového zástupcu, tento pod osobitným identifikačným číslom pre DPH predloží daňové priznanie k DPH (pozri Obrázok 1), na ktorom vykáže uvedenú obchodnú operáciu ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Daňový zástupca predloží tiež súhrnný výkaz DPH, na ktorom pre uvedenú obchodnú operáciu uvedie IČ DPH odberateľa pridelené v členskom štáte, do ktorého je tovar dodaný.

Obrázok 1: Kvázi dovoz ‒  daňový zástupca zahraničného dovozcu

171. Keďže daňový zástupca vykazuje dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, môže byť spravodajskou jednotkou pre predkladanie Hlásenia o vývoze tovaru v rámci EÚ. Spravodajská povinnosť mu vznikne, keď prekročí prah oslobodenia 1 000 000 Eur spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74. Na hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ uvedie ako Druh obchodu kód 7/1.

172. Ak sa zahraničný dovozca zaregistruje pre DPH v Slovenskej republike, predloží daňové priznanie k DPH (pozri Obrázok 2), na ktorom uvedie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Predloží tiež súhrnný výkaz DPH, na ktorom pre uvedenú obchodnú operáciu uvedie IČ DPH odberateľa pridelené v členskom štáte, do ktorého je tovar dodaný.

Obrázok 2: Kvázi dovoz – registrácia pre DPH zahraničného dovozcu

173. Zahraničnému dovozcovi registrovanému pre DPH v Slovenskej republike, môže vzniknúť spravodajská povinnosť, keď prekročí prah oslobodenia 1 000 000 Eur spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74. Bude predkladať Hlásenia o vývoze tovaru v rámci EÚ, kde v odseku Druh obchodu uvedie kód 7/1.

174. Kvázi vývoz je obchodná operácia, pri ktorej zahraničný vývozca prepúšťa tovar do režimu vývoz v Slovenskej republike, pričom tovar je prepravený na Slovensko z iného členského štátu. V prípade, že nie je v Slovenskej republike registrovaný pre DPH resp. ak je, ale vyvážaný tovar si na Slovensko nepremiestňuje, potom dovoz tovaru na Slovensko nie je predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ (pozri Obrázok 3). Na vývoznom colnom vyhlásené v odseku JCD 24 Druh obchodu sa uvedie kód 7/2.

Obrázok 3: Kvázi vývoz

175. Ak si zahraničný vývozca premiestni tovar na Slovensko, aby ho tu prepustil do režimu vývoz, potom je táto obchodná operácia predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EU (pozri Obrázok 4), kde v odseku Druh obchodu uvedie kód 7/2. Premiestnenie tovaru na Slovensko je z pohľadu zákona o DPH považované za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, preto má zahraničný vývozca povinnosť registrovať sa pre DPH. Spravodajská povinnosť mu vznikne spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74.

Obrázok 4: Kvázi vývoz – registrácia pre DPH zahraničného vývozcu

Stavebné práce ako také sú službou, avšak v rámci stavebnej činnosti môžu byť dodávané stavebné materiály alebo technické vybavenie stavaných objektov. Zvyčajne sú tovar a stavebné práce fakturované spoločne. Ak je dodanie tovaru súčasťou všeobecnej zmluvy o stavbe alebo inžinierskej stavbe a sú fakturované na jednej faktúre vykazuje sa pod kódom 8. Z pohľadu DPH môže ísť aj o dodanie s inštaláciou a montážou. Pre viac podrobností pozri E.5 Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.

176. Kód 6 sa používal pre vykazovanie tovaru, ktorý je dovážaný/vyvážaný v súvislosti s jeho opravou alebo údržbou. Kód bol z tabuľky vypustený, keďže sa v intra-EÚ obchode uvedené transakcie nevykazujú. Tento kód sa však používa na vykazovanie Druhu obchodu na colných vyhláseniach (Ú. p. 8/5 resp. odsek 24).

Odsek 16: Dodacie podmienky

177. Dodacie podmienky sú také ustanovenia zmluvy, ktoré určujú povinnosti kupujúceho a predávajúceho. Pokiaľ nie je dodacia podmienka uvedená v zmluve alebo nedochádza k zmene vlastníctva (napr. pri premiestení tovaru, pri spracovaní na základe zmluvy) uvedie sa podmienka, ktorá zodpovedá ustanoveniam zmluvy (nie prepravnej) týkajúcich sa miesta a spôsobu prechodu rizika z odosielateľa na príjemcu tovaru, podmienok dodania a rozdelenie nákladov medzi odosielateľa a príjemcu.

178. Použijú sa nasledovné kódy:

179. Ak sú podmienky dodania iné než dodacie podmienky podľa Incoterms, uvedie sa kód XXX.

180. Pre kódovanie dodacích podmienok sa používajú medzinárodné kódy Incoterms zodpovedajúce medzinárodným pravidlám výkladu dodacích podmienok vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži (po angl. International Chamber of Commerce – ICC). Slovenský preklad vydáva Slovenská obchodná a priemyselná komora.

181. Sú štyri základné typy dodacích podmienok: E, F, C a D.

182. E: Predávajúci pripraví tovar vo svojich priestoroch, kupujúci si zabezpečí dopravu na vlastné náklady.

EXW

‒ Predávajúci splní povinnosť dodať tovar dodaním na dohodnutom mieste vo svojom závode – bez nakládky. Od tohto momentu všetky náklady a riziká znáša kupujúci (nakládka, prípadne poistenie, prepravné náklady atď.)

183. F: Kupujúci si hradí dopravné náklady.

FCA

‒ Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný dopravcovi na dohodnutom mieste, ktoré môže byť buď v priestoroch predávajúceho (nakládku je povinný zabezpečiť predávajúci) alebo v iných priestoroch (sklad, nákladná rampa, terminál a pod.) nakládku zabezpečuje kupujúci. Od kritického bodu prechádzajú riziká na kupujúceho a tiež znáša všetky náklady (prepravné, prípadne poistenie atď.)

FAS

‒ Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný k boku lode buď na člne alebo na pobreží k dohodnutej lodi zakotvenej v dohodnutom prístave. Nakládku zabezpečuje kupujúci, znáša náklady na dopravu a tiež riziká s tým spojené.

FOB

‒ Tovar je podľa Incoterms 2010 dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Podľa predchádzajúcich verzií Incoterms dodacia podmienka FOB „vyplatené na loď“ znamenala, že bol tovar dodaný, keď prešiel zábradlím lode. V súčasnosti (kontajnerizácia, preprava sypkých materiálov atď.) toto znenie nevyhovuje, a preto v Incoterms 2020 bol posunutý až na palubu lode. Nakládku zabezpečuje a náklady na ňu znáša predávajúci; od tohto kritického bodu riziká i náklady znáša kupujúci.

184. C: Predávajúci hradí dopravné náklady.

CFR

‒ Tovar je dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Náklady hlavného prepravného do dohodnutého prístavu znáša predávajúci. Riziko poškodenia alebo straty tovaru prechádza na kupujúceho, keď je tovar na palube lode. Ak ide o líniovú lodnú dopravu, t. j. táto doprava zabezpečuje pravidelné spojenie medzi prístavmi podľa cestovného poriadku, je spravidla nakládka aj vykládka v cene prepravného, ktoré zabezpečuje predávajúci. V prípade trampovej lodnej dopravy (bez cestovných poriadkov) väčšinou ani nakládka ani vykládka nie je v cene prepravného. Náklady na nakládku s miestom dodania na palube lode (Incoterms 2010) znáša predávajúci, vykládku hradí kupujúci.

CIF

‒ Dodacie podmienky sú rovnaká ako pri CFR, ale navyše obsahujú povinnosť predávajúceho zabezpečiť na vlastné náklady poistenie tovaru v prospech kupujúceho. Spravidla sa jedná o poistenie s minimálnym krytím, čo predstavuje 110 % hodnoty tovaru. V niektorých prípadoch sú náklady dodania až 200 % z hodnoty tovaru, takže minimálne krytie je nedostačujúce. Kupujúci si môže tovar pripoistiť, ale v prípade vzniku škody, môžu vzniknúť pri poistnom plnení problémy.

CPT

‒ Dodacie podmienky sú veľmi podobné dodacím podmienkam CFR. Sú však prispôsobené faktu, že sa používajú pre všetky druhy dopravy. Tovar je dodaný, ak je dodaný prepravcovi, s ktorým uzavrel predávajúci prepravnú zmluvu. Predávajúci preto hradí prepravu až do miesta určenia. Riziko však prechádza z predávajúceho na kupujúceho, keď predávajúci dodá tovar prepravcovi.

CIP

‒ Dodacie podmienky majú rovnaké znenie ako dodacie podmienky CPT, avšak s doplnením povinnosti predávajúceho uzavrieť poistnú zmluvu na tovar v prospech kupujúceho.

185. D: Predávajúci zodpovedá za dodanie tovaru kupujúcemu na určené miesto. Predávajúci zodpovedá za všetky náklady a riziká v súvislosti s dodaním tovaru na miesto určenia.

DAF

‒ Dodacia podmienka sa v súčasnej verzii Incoterms nenachádza. Bola určená pre železničnú dopravu. Predávajúci mal povinnosť dopraviť tovar na určenú hranicu, pričom hradil prepravu a poistenie do tohto miesta.

DES

‒ Ani táto dodacia podmienka sa v súčasnej verzii Incoterms nenachádza. Predávajúci mal povinnosť dodať tovar na palubu lode v prístave určenia, takže predávajúci hradil prepravu a poistenie do tohto prístavu. Vykládku si hradil kupujúci.

DEQ

‒ Táto dodacia podmienka bola zo súčasnej verzie Incoterms vypustená. Predávajúci mal povinnosť dodať tovar na nábrežie v prístave určenia, takže predávajúci hradil prepravu a poistenie do tohto prístavu a tiež vykládku tovaru z lode.

DDU

‒ Aj táto dodacia podmienka bola zo súčasnej verzie Incoterms vypustená. Predávajúci mal povinnosť dodať tovar na dohodnuté miesto určenia, takže predávajúci hradil prepravu a poistenie do tohto miesta.

DAT

‒ Táto dodacia podmienka bola súčasťou Incoterms 2010. Podľa výkladu predávajúci dodal tovar, len čo bol vyložený z dopravného prostriedku na „terminále“. Keďže pojem „terminál“ bol vykladaný ako akékoľvek miesto vykládky, v Incoterms 2020 bola premenovaná na „S dodaním na miesto vyloženia“ (DPU).

DAP

‒ Tovar je dodaný, ak je dodaný k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcich dopravných prostriedkoch, pripravený na vyloženie na dohodnutom mieste určenia. Predávajúci znáša všetky riziká spojené s dodaním tovaru a jeho vyložením na dohodnutom mieste určenia.

DPU

‒ Na rozdiel od dodacej podmienky DAP je tovar dodaný, keď je vyložený z prichádzajúcich dopravných prostriedkov a je k dispozícii kupujúcemu na dohodnutom mieste určenia. Predávajúci znáša všetky riziká spojené s dodaním tovaru a jeho vyložením na dohodnutom mieste určenia.

DDP

‒ Tovar je dodaný, ak je daný k dispozícii kupujúcemu, potom čo bol colne prerokovaný na dovoze a predávajúci zaplatil clo. Tovar je na prichádzajúcom dopravnom prostriedku pripravený na vyloženie v dohodnutom mieste určenia. Predávajúci znáša všetky riziká spojené s dodaním tovaru a jeho vyložením na dohodnutom mieste určenia.

186. Dodacie podmienky FAS, FOB, CFR a CIF (tiež DES a DEQ) definujú pravidlá pre dopravu po mori a po vnútrozemských vodných cestách, preto by na INTRASTAT-SK hláseniach mali byť vykázané, len ak bol tovar aspoň na časti cesty medzi členským štátom a Slovenskou republikou prepravovaný námornou dopravou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou.

Odsek 17: Druh dopravy

187. Uvedie sa kód spôsobu dopravy podľa aktívneho dopravného prostriedku, ktorým tovar vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo, ako sa predpokladá v čase vývozu, opustí územie Slovenskej republiky.

188. Použijú sa nasledovné kódy:

• 2 – Železničná doprava
• 3 – Cestná doprava
• 4 – Letecká doprava
• 5 – Poštová zásielka
• 7 – Pevne zabudované dopravné zariadenia
• 8 – Vnútrozemská vodná doprava
• 9 – Vlastný pohon

189. Rozhodujúcim miestom na určenie druhu dopravy pre jeho vykázanie na INTRASTAT-SK hláseniach je hranica Slovenskej republiky. Druh dopravy sa určí podľa aktívneho dopravného prostriedku, ktorý prekračuje túto hranicu. Aktívny znamená, že ide o dopravný prostriedok, ktorý zabezpečuje pohyb tovaru.

190. Kód 5 sa použije len v prípade, ak zásielku prijala alebo doručila Slovenská pošta, a.s., ktorá poskytuje univerzálne poštové služby na základe poštovej licencie v zmysle Svetového poštového dohovoru. Tento kód sa môže použiť aj pre zásielky prijímané alebo doručované kuriérskymi službami len v prípade, ak spravodajská jednotky nevie identifikovať skutočný spôsob dopravy.

191. Kód 7 sa týka zariadení na nepretržitú prepravu tovaru, ako sú potrubia (produktovody) alebo elektrické vedenia. Týmito zariadeniami môžu byť prepravované len niektoré komodity napr. zemný plyn, ropa alebo elektrická energia.

192. Kód 9 sa používa pre také výrobky, ktoré majú v sebe zabudovaný pohon. To znamená, že ak sú takéto výrobky samotné predmetom transakcie a prekročia hranicu Slovenskej republiky bez využitia iného dopravného prostriedku, na INTRASTAT-SK hlásení sa uvedie kód 9.

Odsek 18: IČ DPH partnera v členskom štáte určenia (intra-EÚ vývoz)

193. Uvedie sa identifikačné číslo pre DPH partnerského subjektu v členskom štáte určenia v tvare, v akom mu ho pridelil príslušný úrad tohto členského štátu, vrátane prefixu členského štátu.

194. Partnerským subjektom je zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v členskom štáte určenia, ktorá

1. v tomto členskom štáte vykázala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa článku 251(c) Smernice Rady 2006/112/EC; alebo ak tomu tak nie je,
2. dovozca.

195. Dovozcom pre účely tohto odseku je subjekt, ktorý

1. uzavrie zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža do členského štátu určenia, s výnimkou prepravných zmlúv; alebo ak tomu tak nie je,
2. prepraví tovar do členského štátu určenia alebo zabezpečuje dovoz tovaru do členského štátu určenia; alebo ak tomu tak nie je,
3. má v držbe tovar, ktorý je predmetom dovozu v členskom štáte určenia.

196. Ak dovozcovi identifikačné číslo pre DPH nebolo pridelené a dovozcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, uvedie sa zástupný identifikátor QT999999999999. Ak je dovozcom fyzická osoba – nepodnikateľ, uvedie sa zástupný identifikátor QN999999999999.

197. Ak spravodajská jednotka identifikačné číslo pre DPH partnera nevie určiť, pretože dodanie tovaru sa uskutočňuje v rámci trojstranného obchodu v zmysle platného zákona o DPH, uvedie zástupný identifikátor XX999999999999, kde XX zodpovedá prvým dvom znakom z identifikačného čísla pre DPH uvedeného na faktúre prvému odberateľovi.

198. V ostatných prípadoch, keď spravodajská jednotka identifikačné číslo pre DPH partnera nepozná, uvedie zástupný identifikátor QV999999999999.

199. Partnerský subjekt v členskom štáte určenia je subjekt, ktorý by mal vykazovať v tomto členskom štáte dovoz tovaru. Údaje o vývoze tovaru v rámci EÚ vrátane identifikácie partnerského subjektu totiž poskytuje Štatistický úrad SR štatistickým orgánom členského štátu určenia, ktoré tieto údaje môžu použiť na zostavenie svojej štatistiky dovozu tovaru v rámci EÚ.

200. Ak je tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, potom je partnerským subjektom nadobúdateľ tovaru, ktorého IČ DPH je uvedené na faktúre. Toto pravidlo neplatí pri trojstrannom obchode podľa § 45 platného zákona o DPH. Spravodajská jednotka uvedie na INTRASTAT-SK hlásení IČ DPH druhého odberateľa, ak ho pozná. Inak uvedie zástupný identifikátor XX999999999999, kde XX zodpovedá prvým dvom znakom z identifikačného čísla pre DPH uvedeného na faktúre prvému odberateľovi.

201. Ak je tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá nie je dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, potom sa na určenie partnerského subjektu použijú pravidlá uvedené v odseku 195. Pre viac podrobností pozri E. Vykazovania osobitných prípadov na INTRASTAT-SK hláseniach.

202. Zástupný identifikátor QN999999999999 sa použije pri vykazovaní vývozu tovaru v rámci EÚ, keď je odberateľom súkromná osoba. Najčastejšie pôjde o dodanie tovaru v rámci predaja tovaru na diaľku.

Odsek A: Podpis

203. Vzhľadom k tomu, že hlásenie je možné zasielať len v elektronickej forme, podpis je nahradený prihlasovacím menom a heslom na portál finančnej správy SR pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK.

Odsek B: Kontaktné informácie

204. Uvedie sa meno osoby, ktorá hlásenie zostavila spolu s adresou pracoviska, emailovou adresou a telefónnym číslom, na ktorých ju možno kontaktovať.

Kumulovanie transakcií

205. Ak sú údaje, ktoré sa majú zapísať do jednotlivých odsekov INTRASTAT-SK hlásenia s výnimkou odseku 7 Opis tovaru, odseku 9 Hodnota tovaru, odseku 13 Čistá hmotnosť a odseku 14 Množstvo v dodatkových merných jednotkách totožné, vrátane odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia, údaje súvisiace s niekoľkými transakciami sa môžu sčítať (kumulovať) do jednej položky hlásenia.

206. Zvyčajne spravodajská jednotka použije kumulovanie, ak si údaje do hlásení pripravuje manuálne. Ak sú údaje do INTRASTAT-SK hlásení preberané z informačného systému spravodajskej jednotky a hlásenia sú generované automaticky, kumulovanie transakcií nie je nutné.

Obrázok 5: Kumulovanie transakcií

D.4.1 Prah zásielky

207. Pre uplatňovanie prahu zásielky sa za zásielku považujú všetky transakcie v sledovanom mesiaci, ktoré sú uvedené na tej istej faktúre. Ak je celková fakturovaná hodnota nižšia ako 1 000 eur (tzv. prah zásielky), spravodajská jednotka môže použiť zjednodušený postup vykazovania.

208. Zjednodušené vykazovanie znamená, že spravodajská jednotka uvedie na INTRASTAT-SK hlásení v odseku 8 Kód tovaru kód 9950 00 00, v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie celkovú fakturovanú hodnotu, v odseku 10 Členský štát určenia alebo Členský štát zaslania príslušný kód členského štátu a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie príslušné IČ DPH partnera. Zostávajúce odseky 11 až 17 spravodajská jednotka nevyplní.

Obrázok 6: Uplatňovanie prahu zásielky

D.4.2 Kompletné priemyselné zariadenia

209. Kompletné priemyselné zariadenie je kombinácia strojov, náradia, prístrojov, zariadení, nástrojov a materiálov, ktoré spolu tvoria veľkokapacitnú stacionárnu jednotku, ktorá vyrába tovar (napr. ropná rafinéria, elektráreň) alebo poskytuje služby (napr. nemocnica).

210. Komponent je dodávka pre priemyselné zariadenie pozostávajúca z tovarov, pričom všetky tieto tovary patria pod tú istú kapitolu kombinovanej nomenklatúry platnej v sledovanom období.

211. Štatistický úrad SR môže na žiadosť spravodajskej jednotky povoliť zjednodušený postup pri vyplňovaní INTRASTAT-SK hlásenia o kompletnom priemyselnom zariadení, ktorého celková hodnota je v prípade nového priemyselného zariadenia vyššia ako 3 000 000 eur. Ak ide o kompletné priemyselné zariadenie na opätovné použitie, celková hodnota kompletného priemyselného zariadenia nie je rozhodujúca pre schválenie zjednodušeného postupu pri vyplňovaní INTRASTAT-SK hlásení.

212. Celková hodnota priemyselného zariadenia sa vypočíta ako súčet hodnôt všetkých komponentov. Hodnota bezplatne dodaného tovaru sa určí ako hodnota, ktorá by bola fakturovaná v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja.

213. Spravodajská jednotka vo svojej písomnej žiadosti, ktorú predloží Štatistickému úradu SR podľa Metodického pokynu „Usmernenie o používaní zjednodušeného postupu pri vykazovaní kompletného priemyselného celku“ – https://intrastat.statistics.sk/Intrastat/metodicke-pokyny/, uvedie najmä:

1. opis priemyselného zariadenia,
2. celkovú hodnotu kompletného priemyselného zariadenia,
3. zoznam komponentov s uvedením príslušných kapitol kombinovanej nomenklatúry a hodnôt týchto komponentov,
4. členský štát zaslania (intra-EÚ dovoz) resp. členský štát určenia (intra-EÚ vývoz),
5. dodaciu lehotu (predpokladaný začiatok a ukončenie dodávok).

214. Spravodajská jednotka, ktorá má povolené použitie zjednodušeného postupu pre vykazovanie kompletného priemyselného zariadenia na intra-EÚ dovoze, predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, v ktorom:

1. vyplní odseky 1 až 6 a odseky A a B štandardným spôsobom,
2. v odseku 8 Kód tovaru uvedie kód zostavený nasledovne:
   • prvé štyri číselné znaky sú 9880;
   • piaty a šiesty číselný znak zodpovedá kapitole kombinovanej nomenklatúry, pod ktorú patrí tovar tvoriaci komponent,
   • siedmy a ôsmy číselný znak je nula,
3. v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie hodnotu tovaru definovanú v odsekoch 134 až 139,
4. v odseku 10 Členský štát zaslania uvedie príslušný kód členského štátu,
5. v odseku 15 Druh obchodu uvedie príslušný kód.

Ostatné odseky spravodajská jednotka nevypĺňa.

215. Spravodajská jednotka, ktorá má povolené použitie zjednodušeného postupu pre vykazovanie kompletného priemyselného zariadenia na intra-EÚ vývoze, predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, v ktorom:

1. vyplní odseky 1 až 6 a odseky A a B štandardným spôsobom,
2. v odseku 8 Kód tovaru uvedie kód zostavený nasledovne:
   • prvé štyri číselné znaky sú 9880;
   • piaty a šiesty číselný znak zodpovedá kapitole kombinovanej nomenklatúry, pod ktorú patrí tovar tvoriaci komponent,
   • siedmy a ôsmy číselný znak je nula,
3. v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie hodnotu tovaru definovanú v odsekoch 134 až 139,
4. v odseku 10 Členský štát určenia uvedie príslušný kód členského štátu,
5. v odseku 12 Krajina pôvodu uvedie príslušný kód krajiny,
6. v odseku 15 Druh obchodu uvedie príslušný kód,
7. v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie identifikačné číslo pre DPH partnerského subjektu.

Ostatné odseky spravodajská jednotka nevypĺňa.

216. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar fyzicky dovezený alebo vyvezený.

D.4.3 Rozložené zásielky

217. Rozložená zásielka predstavuje dodanie komponentov kompletnej tovarovej položky (kompletného produktu) v nezmontovanom alebo rozloženom stave, ktoré boli z obchodných alebo prepravných dôvodov dovezené alebo vyvezené počas viac ako jedného sledovaného obdobia.

218. Za rozloženú zásielku sa považuje zásielka tovaru, ktorá spĺňa všetky nasledovné podmienky:

• všetky komponenty musia po zostavení tvoriť jeden, úplný tovar, ktorému je možné priradiť jeden konkrétny kód kombinovanej nomenklatúry,
• zásielka je realizovaná medzi jedným odosielateľom a jedným príjemcom,
• časový posun medzi prvou a poslednou zásielkou je len z logistických dôvodov.

219. Ak je možné považovať zásielku za rozloženú, potom spravodajská jednotka predloží INTRASTAT-SK hlásenie iba raz, a to v mesiaci, v ktorom bol dovezený alebo vyvezený posledný komponent. V hlásení musí byť uvedená celková hodnota zloženého tovaru s príslušným kódom podpoložky kombinovanej nomenklatúry pre tento tovar.

220. Nasledujúce transakcie by sa nemali vykazovať ako rozložené zásielky:

• pohyby zásob,
• komponenty presmerované na iné použitie,
• dodávky náhradných dielov.

D.5.1 Doplnenie transakcie

221. Ak spravodajská jednotka zistí, že do sledovaného obdobia, za ktoré už predložila INTRASTAT-SK hlásenie (a hlásenie je v stave „schválené“), je potrebné doplniť ďalšie transakcie, predloží ďalšie hlásenie za dané obdobie. Tieto transakcie vykáže bez ohľadu na ich hodnotu a okamžite, len čo uvedenú skutočnosť zistí. Toto INTRASTAT-SK hlásenia má poradové číslo o 1 vyššie ako posledné hlásenie za dané sledované obdobie.

222. Doplnenie transakcie sa vykonáva predložením riadneho hlásenia a nie opravného. Do hlásenia sa zadávajú iba doplňované položky.

D.5.2 Povinnosť predložiť opravné INTRASTAT-SK hlásenie

223. Ak spravodajská jednotka zistí chybu v niektorom z odsekov 8 až 18 u odoslaného a schváleného hlásenia, je povinná predložiť opravné INTRASTAT-SK hlásenie, ak platí aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

1. ak sa zmenilo IČ DPH partnera v členskom štáte určenia a členský štát určenia,
2. ak sa pôvodná hodnota tovaru zmenila o 5% alebo viac a zároveň minimálne o 15 000 eur,
3. ak sa pôvodná čistá hmotnosť zmenila o 5% alebo viac a zároveň minimálne o 500 kg,
4. ak sa pôvodné množstvo v dodatkových merných jednotkách zmenilo o 5% alebo viac,
5. ak pri ostatných chybných odsekoch je uvedená hodnota tovaru vyššia alebo rovná ako 30 000 eur.

224. Štatistický úrad SR odporúča spravodajským jednotkám, aby v opravných INTRASTAT-SK hláseniach zaznamenali opravy všetkých identifikovaných chýb, nielen tých, ktoré spĺňajú limity uvedené v odseku 223.

D.5.3 Spôsoby vykonávania opráv

Oprava jednotlivej položky

225. Opravné hlásenie, ktorým sa opravujú jednotlivé položky (t. j. jednotlivé „riadky“ hlásenia) sa vyplňuje nasledovne:

1. v odseku 1 Spravodajská jednotka sa uvedú identifikačné údaje spravodajskej jednotky,
2. v odseku 2 Zástupca sa uvedú identifikačné údaje zástupcu, pokiaľ hlásenie predkladá namiesto spravodajskej jednotky,
3. v odseku 3 Obdobie sa uvedie pôvodný kalendárny mesiac, na ktorý sa opravné hlásenie vzťahuje,
4. v odseku 4 Celkový počet položiek sa uvedie počet opravovaných položiek,
5. v odseku 5a) sa uvedie poradové číslo pôvodného hlásenia, ktoré je opravované,
6. v odseku 5b) sa uvedie poradové číslo opravného hlásenia (spravodajská jednotka môže opravovať to isté hlásenie niekoľkokrát),
7. v odseku 6 Poradové číslo položky sa uvedie pôvodné poradové číslo položky, ktorá sa opravuje,
8. v odsekoch 8 až 18 sa uvedú správne hodnoty jednotlivých premenných.

226. V opravnom hlásení sa uvádzajú len opravované položky, t. j. neuvádzajú sa všetky položky z pôvodného hlásenia.

Zrušenie položky

227. Na zrušenie položky sa nevzťahujú limity uvedené vyššie (pozri D.5.2 Povinnosť predložiť opravné INTRASTAT-SK hlásenie).

228. Ak je potrebné zrušiť niektorú položku na odoslanom a už schválenom hlásení, opravné hlásenie sa vyplní nasledovným spôsobom:

1. v odseku 1 Spravodajská jednotka sa uvedú identifikačné údaje spravodajskej jednotky,
2. v odseku 2 Zástupca sa uvedú identifikačné údaje zástupcu, pokiaľ hlásenie predkladá namiesto spravodajskej jednotky,
3. v odseku 3 Obdobie sa uvedie pôvodný kalendárny mesiac, na ktorý sa opravné hlásenie vzťahuje,
4. v odseku 4 Celkový počet položiek sa uvedie počet opravovaných položiek,
5. v odseku 5a) sa uvedie poradové číslo pôvodného hlásenia, ktoré je opravované,
6. v odseku 5b) sa uvedie poradové číslo opravného hlásenia (spravodajská jednotka môže opravovať to isté hlásenie niekoľkokrát),
7. v odseku 6 Poradové číslo položky sa uvedie pôvodné poradové číslo položky, ktorá sa ruší,
8. v odseku 8 Kód tovaru sa uvedie pôvodný kód tovaru,
9. v odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie „0“,
10. odseky 7, 10 až 18 sa nevyplňujú.

Zrušenie celého hlásenia

229. Na zrušenie celého hlásenia sa nevzťahujú limity uvedené vyššie (pozri D.5.2 Povinnosť predložiť opravné INTRASTAT-SK hlásenie).

230. Ak spravodajská jednotka alebo jej zástupca chcú zrušiť celé už odoslané a schválené hlásenie, vyplnia opravné hlásenie nasledovne:

1. v odseku 1 Spravodajská jednotka sa uvedú identifikačné údaje spravodajskej jednotky,
2. v odseku 2 Zástupca sa uvedú identifikačné údaje zástupcu, pokiaľ tento hlásenia predkladá namiesto spravodajskej jednotky,
3. v odseku 3 Obdobie sa uvedie pôvodný kalendárny mesiac, na ktorý sa opravné hlásenie vzťahuje,
4. v odseku 4 Celkový počet položiek sa uvedie „0“,
5. v odseku 5a) sa uvedie poradové číslo pôvodného hlásenia, ktoré sa ruší,
6. v odseku 5b) sa uvedie poradové číslo opravného hlásenia,
7. odseky 6 až 18 sa nevyplňujú.

231. Za triangulárny obchod sa považuje taká transakcia, v ktorej aktívne vystupujú tri subjekty, pričom každý môže byť usadený v inom členskom štáte. Triangulárny obchod je širší pojem ako trojstranný obchod, ktorý je definovaný v zákone o DPH. Pri trojstrannom obchode je podmienkou, aby každý zo zúčastnených subjektov bol registrovaný pre DPH v inom členskom štáte.

232. Základným pravidlom je, že INTRASTAT-SK hlásenie sa predkladá podľa fyzického pohybu tovaru. Tovar, ktorý fyzicky nevstúpil na alebo neopustil územie Slovenskej republiky (Príklad 20.a), nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Toto pravidlo neplatí pre špecifické tovary alebo pohyby.

233. Ak je triangulárny obchod zároveň trojstranným obchodom v zmysle DPH, potom Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá druhý odberateľ, pre ktorého je táto operácia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ako členský štát zaslania uvedie členský štát, z ktoré ho bol tovar fyzicky dodaný na Slovensko. Tento členský štát sa nebude zhodovať s členským štátom, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. IČ DPH prvého odberateľa bude uvedené na faktúre určenej druhému odberateľovi.

234. Obdobne pri trojstrannom obchode Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ, pre ktorého je operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako členský štátu určenia uvedie členský štát, do ktorého má byť tovar dodaný. Tento členský štát sa bude líšiť od členského štátu, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. IČ DPH prvého odberateľa bude uvedené na faktúre vystavenej slovenským dodávateľom. Toto IČ DPH sa však neuvádza v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia. Ak slovenský dodávateľ nepozná druhého odberateľa alebo pozná, ale nedokáže zistiť jeho IČ DPH, potom v tomto odseku uvedie zástupný identifikátor XX999999999999, kde XX zodpovedá prvým dvom znakom z identifikačného čísla pre DPH uvedeného na faktúre prvému odberateľovi.

235. Ak sa triangulárneho obchodu zúčastňujú dva subjekty registrované pre DPH v Slovenskej republike a tovar vstúpi na alebo opustí územie Slovenskej republiky, tak hlásenie predkladá subjekt, pre ktorý je intra-EÚ dovoz tovaru nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu resp. pre ktorý je intra-EÚ vývoz dodaním tovaru v tuzemsku do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Toto pravidlo sa uplatní aj v prípade, že by šlo o reťazový obchod v zmysle DPH, teda dodanie toho istého tovaru medzi viacerými subjektmi.

236. Ak sa obchodné operácie realizované v rámci triangulárneho obchodu nedajú považovať za nadobudnutie tovaru z/dodanie tovaru do iného členského štátu, potom sa subjekt predkladajúci INTRASTAT-SK hlásenie určí na základe pravidla, že vykazujúci subjekt uzavrel zmluvu (nie prepravnú), na základe ktorej sa tovar dováža/vyváža. Len ak by takáto zmluva neexistovala, vykazujúcim subjektom bude subjekt, ktorý tovar dováža alebo vyváža.

237. Sledované obdobie sa určí podľa toho, kedy bol tovar dovezený alebo vyvezený. Ak ide o trojstranný obchod v zmysle platného zákona o DPH a tovar opúšťa územie Slovenskej republiky, sledované obdobie sa určí podľa fyzického pohybu tovaru, t. j. podľa mesiaca, v ktorom tovar prekročil hranice Slovenska. Ak tovar v rámci trojstranného obchodu vstupuje na územia Slovenskej republiky (slovenský subjekt je druhým odberateľom).

238. V rámci triangulárneho obchodu môže vzniknúť viacero prípadov, ktoré sú znázornené a popísané v príkladoch nižšie, v ktorých plná šípka = pohyb tovaru a prerušovaná šípka = pohyb faktúry.

239. Tovar, ktorý je v pohybe medzi Slovenskom a členskými štátmi s cieľom jeho spracovania do produktov, ako aj samotné vyhotovené produkty, ktoré sú výsledkom tohto spracovania, sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Spracovanie sú úkony alebo operácie (výroba, premena, stavba, montáž, zlepšenie, obnova atď.) s cieľom získať alebo vyrobiť nový alebo podstatne zdokonalený tovar.

240. Spracovanie sa zvyčajne vykonáva na materiáloch, surovinách a polotovaroch, ktoré sú transformované do produktu alebo výrobku s novým kódom tovaru ako mali spracovávané tovary. To znamená, že ak sa zmení kód tovaru, takáto operácia by mala byť považovaná za spracovanie. Ide o spracovateľské operácie ako sú napr.:

• priemyselná montáž výrobkov z komponentov (Príklad 21.a)
• miešanie tovaru rôznych vlastností na výrobu tovaru novej kvality (Príklad 21.b)
• plnenie kvapalín (Príklad 21.c)
• spracovanie textílii do výrobkov (Príklad 21.d)
• riedenie alebo koncentrácia kvapalín (Príklad 21.e).

241. Na to, aby daná operácia bola považovaná za spracovanie nie je nutné, aby sa zmenil kód tovaru v rámci kombinovanej nomenklatúry. Podľa pravidla 2.a) Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry „Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku“. V takomto prípade je spracovateľská operácia jednou z fáz výrobného procesu, čo môže byť indikátorom, že operácia by mala byť zaznamenaná ako spracovanie.

242. Spracovateľská operácia môže byť realizovaná aj na dohotovenom produkte/výrobku, ak ide o jeho významné zdokonalenie napr. úpravu jeho technických parametrov. Ani v tomto prípade nedochádza k zmene kódu tovaru. Zvyčajne je tento typ spracovania realizovaný na tovaroch investičného charakteru (napr. lietadlá, lokomotívy, vrtné súpravy a pod.) prípadne na tvare dlhodobej spotreby. Ak dôjde k takému zhodnoteniu tovaru, že toto zhodnotenie z účtovného pohľadu predĺži dobu jeho odpisovania, potom by sa mala takáto operácia zaznamenať ako spracovanie.

243. Pohyb tovaru medzi Slovenskom a iným členským štátmi, ktorý je spojený s poskytnutím služby, sa na INTRASTAT-SK hláseniach nevykazuje. Ide o činnosti vykonávané priamo na tovare alebo s tovarom, ako sú napr.:

• povinné kontroly lietadiel požadované legislatívou,
• testovanie, nastavovanie, regulácia alebo certifikácia tovaru,
• žehlenie, umývanie, čistenie, sušenie,
• balenie a označovanie,
• ostrenie, jednoduché brúsenie alebo rezanie
• jednoduché triedenie, preosievanie, váženie, delenie a filtrovanie tovaru.

244. Výsledkom týchto činnosti nie je nový, ani podstatne zdokonalený tovar, takže nie je realizované spracovanie. Keďže sa na mieste, kde sa služba poskytuje, tovar zdrží krátko (zvyčajne menej ako 24 mesiacov) a zároveň sa nezmení jeho vlastník, potom sa dá uvedená operácia považovať za dočasné použitie vyňaté z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

245. Rovnako je z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach vyňatý tovar, ktorý je určený na opravu alebo údržbu. Aj keď oprava alebo údržba môže zahŕňať určitú prestavbu, výmenu alebo vylepšenie, nemení však podstatu tovaru. Oprava by sa nemala používať na zlepšenie technických parametrov tovaru. Pre ďalšie podrobnosti pozri odseky 57 až 62.

246. Z pohľadu vykazovania premennej Druh obchodu štatistika intra-EÚ obchodu s tovarom rozlišuje operácie spracovania podľa toho, či je spracovateľ alebo objednávateľ vlastníkom spracovávaného tovaru a hotových výrobkov. Takže podľa toho, či dochádza k prevodu vlastníctva na spracovateľa alebo nie sa spracovateľské operácie členia na:

• spracovanie na vlastný účet spracovateľa a
• spracovanie na základe zmluvy.

247. Ak u časti materiálov, ktoré sa majú spracovať, dochádza k zmene vlastníctva a u časti nedochádza, druh obchodu sa rozlišuje na základe pravidla: „Ak je hodnota materiálu poskytnutá objednávateľom bez prevodu vlastníctva zanedbateľná, spracovateľská operácia by sa mala považovať za spracovanie na vlastný účet spracovateľa.“ Ak je podiel materiálu poskytnutého objednávateľom na celkových vstupoch vchádzajúcich do spracovania menší ako 20%, potom ide o zanedbateľnú hodnotu.

248. Spracovanie na vlastný účet spracovateľa, sa vykazuje ako priamy nákup/predaj, teda v odseku 15 Druh obchod sa uvádza kód 1/1. V prípade dodania materiálu spracovateľovi bez zmeny vlastníctva, ktorého hodnota je zanedbateľná, sa tento materiál vykazuje na INTRASTAT-SK hláseniach, pričom v odseku 15 Druh obchodu sa uvádza kód 9/9 .

Obrázok 15: Tovar so zanedbateľnou hodnotou zaslaný na spracovanie

249. Hodnota tovaru vstupujúceho na alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky na účely spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Je to zvyčajne trhová cena tovaru.

250. Hodnota tovaru vstupujúceho na alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky po skončení spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení sa určí ako súčet hodnoty uvedenej na INTRASTAT-SK hlásení pred spracovateľskou operáciou a hodnoty spracovateľskej operácie, vrátane materiálu pridaného spracovateľom

251. Pre uvedenie kódu druhu obchodu je rozhodujúce, či sa produkty/výrobky vyhotovené v rámci spracovania na základe zmluvy majú alebo nemajú vrátiť do pôvodného členského štátu, z ktorého na bol zaslaný materiál na spracovanie.

252. Ak sa má tovar dovezený alebo vyvezený v rámci EÚ za účelom spracovania vrátiť vo forme vyhotovených produktov do pôvodného členského štátu, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 4/1. Ak sa tovar dovezený alebo vyvezený v rámci EÚ za účelom spracovania nemá vrátiť do pôvodného členského štátu, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 4/2.

253. Ak sa po skončení spracovania vyhotovené výrobky vracajú do pôvodného členského štátu, z ktorého bol dovezený alebo vyvezený tovar na spracovanie, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1. Ak sa vyhotovené výrobky nevracajú do pôvodného členského štátu, z ktorého bol dovezený alebo vyvezený tovar na spracovanie, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/2.

254. Ak je slovenskému spracovateľovi v rámci spracovania na základe zmluvy dodaný tovar aj z iného členského štátu, ako je členský štát, do ktorého budú dodané vyhotovené produkty, potom sa kód 5/1 alebo 5/2 určí podľa prevládajúceho členského štátu (pozri Príklad 25.a).

255. Ak spracovateľ časť materiálu dodaného na spracovanie nespracuje a vráti ho späť objednávateľovi spracovania. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ uvedie v odseku 15 Druh obchodu kód 5/1 (Príklad 25.c).

256. Štandardné spracovanie na základe zmluvy je operácia, kedy objednávateľ spracovania dodá materiál, ktorý spracovateľ spracuje do vyhotovených produktov, a tieto dodá späť objednávateľovi (pozri Príklad 25.a). Tieto operácie nie sú nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ani dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, spravodajská jednotka resp. partnerský subjekt v členskom štáte určenia sa určí na základe toho, že tieto subjekty uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža alebo vyváža.

257. Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje na Slovensku, spravodajskou jednotkou je slovenský spracovateľ. Spracovateľ vykazuje na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ dovoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže vývoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH objednávateľa spracovania. Ak objednávateľovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

258. Ak by spracovateľské operácie na Slovensku vykonávali viacerí slovenskí spracovatelia, pričom vlastníkom spracovávaného materiálu a vyhotovených produktov je zahraničný objednávateľ spracovania, potom sa spravodajská jednotka určí v závislosti od toho, ako je spracovanie organizované. Ak spracovanie u jednotlivých slovenských spracovateľoch kontrahuje zahraničný objednávateľ (Príklad 26.a), Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predloží prvý spracovateľ a Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ posledný spravovateľ. Obaja totiž uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža a vyváža. Posledný spracovateľ nemusí poznať hodnotu pridanú spracovaním, takže túto hodnotu odhadne alebo prípadne hodnotu tovaru určí ako hodnotu vyhotoveného produktu, ktorá by sa fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja.

259. Ak by spracovateľské operácie u iných slovenských spracovateľov kontrahoval slovenský spracovateľ, ktorý má zmluvu so zahraničným objednávateľom, potom tento spracovateľ bude vykazovať intra-EÚ dovoz aj intra-EÚ vývoz (Príklad 26.b).

260. Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje v inom členskom štáte, spravodajskou jednotkou je slovenský objednávateľ spracovania (vlastník materiálu aj vyhotovených produktov). Objednávateľ spracovania vykazuje na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ vývoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže dovoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH spracovateľa. Ak spracovateľovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

261. V prípade, že sú vyhotovené produkty dodané priamo konečnému zákazníkovi z miesta spracovania, je objednávateľ spracovania – vlastník vyhotovených produktov povinný registrovať sa pre DPH v členskom štáte spracovania. Potom dodanie tovaru (materiálu) na spracovanie je z pohľadu DPH premiestnením tovaru, a teda nadobudnutím tovaru v členskom štáte spracovania. Ak sa spracovanie uskutočňuje na Slovensku, spravodajskou jednotkou bude zahraničný objednávateľ spracovania registrovaný pre DPH v Slovenskej republike. Bude predkladať Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, pričom bude v odseku 15 Druh obchodu uvedie kódy 4/1 alebo 4/2 podľa pravidiel uvedených v odseku 252.

262. Ak sú vyhotovené produkty dodané konečnému zákazníkovi do iného členského štátu, ako je členský štát spracovania, zahraničný objednávateľ spracovania registrovaný pre DPH v Slovenskej republike predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH konečného zákazníka. Ak zákazníkovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

263. Zahraničný objednávateľ spracovania bude predkladať daňové priznanie k DPH, na ktorom bude uvedené operácie vykazovať ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu resp. dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Preto hodnota tovaru vykázaná na INTRASTAT-SK hlásení bude zodpovedať základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH.

264. Spracovanie na základe zmluvy môže byť realizované aj v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Operácia bude vykázaná na INTRASTAT-SK hláseniach, ak je tovar prepustený do tohto režimu v jednom členskom štáte následne odoslaný/dodaný v tomto režime do iného členského štátu.

265. Nepriamy dovoz je obchodná operácia, pri ktorej je tovar dovážaný z nečlenskej krajiny na Slovensko, pričom colné konanie sa uskutoční v inom členskom štáte (členský štát dovozu). Na dovoznom colnom vyhlásení predloženom v tomto členskom štáte bude Slovensko uvedené ako členský štát určenia (Ú. p. 5/8 resp. odsek 17a na colnom vyhlásení) a dovážaný tovar bude navrhnutý do colného režimu 42 alebo 63.

266. Pri oboch colných režimoch je tovar prepustený do voľného obehu, pričom tovar je v tomto členskom štáte oslobodený od DPH, ak bude dodaný do iného členského štátu – v tomto prípade na Slovensko. Tovar sa tým stáva tovarom Únie, a teda pohyb z členského štátu dovozu, na Slovensko je predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ.

267. Slovenský dovozca tovaru (kupujúci/prijímateľ) sa v členskom štáte, v ktorom sa uskutoční colné konanie, buď registruje pre DPH alebo v tomto členskom štáte ustanoví daňového zástupcu, aby uvedenú obchodnú operáciu vykázal na daňovom priznaní a súhrnnom výkaze DPH ako premiestenie tovaru. Následne tovar prepraví na Slovensko, kde bude táto obchodná operácia považovaná za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Hlásenie o dovoze tovaru predkladá slovenský dovozca. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 7/1.

268. Nepriamy vývoz je obchodná operácia, pri ktorej je tovar vyvážaný zo Slovenska do nečlenskej krajiny, pričom vývozné colné konanie sa uskutoční v inom členskom štáte (členskom štáte vývozu). Na vývoznom colnom vyhlásení predloženom v tomto členskom štáte bude Slovensko uvedené ako členský štát skutočného vývozu (Ú. p. 5/14 resp. odsek 15a na colnom vyhlásení) za predpokladu, že slovenský vývozca nebude v členskom štáte vývoz registrovaný pre DPH z dôvodu premiestnenie tovaru do tohto členského štátu. V takomto prípade bude táto obchodná operácia v členskom štáte vývozu považovaná za kvázi vývoz (pozri Obrázok 27).

269. Keďže tovar, ktorý je v pohybe medzi Slovenskom a členským štátom vývozu, zostáva až do momentu vývozu z EÚ stále tovarom Únie, tento pohyb bude predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ.

270. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský vývozca (predávajúci/odosielateľ). Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar vyvezený zo Slovenska. V odseku 10 Členský štát určenia uvedie členský štát vývozu, v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia zástupný identifikátor QV999999999999.

271. Ak sa slovenský vývozca registruje pre DPH v členskom štáte vývozu a následne si do tohto členského štátu tovar premiestni, aby ho potom vyviezol do krajiny mimo EÚ rovnako predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ. Keďže obchodná operácia je z pohľadu DPH dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V odseku 10 Členský štát určenia sa uvedie členský štát vývozu, v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia IČ DPH slovenského vývozcu pridelené v členskom štáte vývozu.

Komisionárska operácia

272. Komisionárska operácia je obmena obvyklého nákupu/predaja, keď subjekt A ‒ komitent poverí subjekt B ‒ komisionára, aby vyhľadal kupujúceho C. Subjekt B koná vo svojom mene a na cudzí účet. Odmenou subjektu B je provízia, ktorou je spravidla rozdiel ceny, ktorú komisionár platí komitentovi a ceny, ktorú fakturuje konečnému kupujúcemu C.

273. V praxi existuje veľmi veľa variantov komisionárskych operácii. Pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK je rozhodujúce, aby na činnosť komisionára nadväzoval priamo pohyb tovaru z alebo do členského štátu. Podľa zákona o DPH platí, že komisionár konajúci na základe komisionárskej alebo obdobnej zmluvy vo svojom mene na účet komitenta je ten, kto tovar kúpil alebo predal. Teda komisionár vystupuje voči kupujúcemu ako predávajúci a voči komitentovi ako kupujúci. Povinnosť predkladať INTRASTAT-SK hlásenia kopíruje povinnosti nadobúdateľa tovaru, resp. dodávateľa tovaru do iného členského štátu z pohľadu DPH.

274. Ak je komitent usadený v inom členskom štáte, z ktorého je tovar dodaný na Slovensko, potom je takáto transakcia považovaná za intra-EÚ dovoz a je predmetom vykazovanie na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak je komisionár registrovaný pre DPH v inom členskom štáte, hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský kupujúci, pre ktorého je uvedená transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ak je však komisionár registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, potom bude predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, keďže je nadobúdateľom tovaru v zmysle DPH.

275. Ak je komitent usadený v Slovenskej republike, z ktorej je tovar dodaný kupujúcemu v inom členskom štáte, potom je takáto transakcia je považovaná za intra-EÚ vývoz a vykazuje sa na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak je komisionár registrovaný pre DPH v inom členskom štáte, hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský komitent, pre ktorého je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenie uvedie IČ DPH komisionára pridelené v tomto členskom štáte. Ak je však komisionár registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, potom bude predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, keďže pre komisionára je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenie uvedie IČ DPH kupujúceho.

Konsignačný sklad

276. Konsignačný sklad je typ obchodnej operácie, kedy je zásoba tovaru vo vlastníctve subjektu A umiestnená v priestoroch subjektu B – majiteľa konsignačného skladu, pričom tovar umiestnený v sklade je určený na dodanie subjektu C – dopredu neznámemu budúcemu odberateľovi.

277. Z hľadiska INTRASTAT-SK zisťovaní je dôležité, aby bol tovar dodaný zo Slovenska do iného členského štátu alebo z iného členského štátu na Slovensko. Keďže vlastníctvo tovaru sa zmení až pri jeho predaji konečnému zákazníkovi, vlastníkovi tovaru vzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v členskom štáte, v ktorom sa nachádza konsignačný sklad, keďže realizuje z pohľadu DPH premiestenie tovaru. Rovnako ako pri komisionárskej operácii aj v konsignačnom sklade povinnosť predkladať hlásenia kopíruje povinnosti, ktoré subjektom vznikajú podľa zákona o DPH.

278. Povinnosť predkladať hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ vznikne subjektu, pre ktorý je transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, teda zahraničnému vlastníkovi tvaru v konsignačnom sklade. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2.

279. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ (vlastník tovaru), pre ktorého je transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie zahraničné IČ DPH slovenského subjektu, keďže ide z pohľadu DPH o premiestnenie tovaru subjektom A (vlastníkom tovaru) do iného členského štátu.

Sklad typu Call-off stock

280. Sklad typu „call-off stock“ je sklad, v ktorom je uskladnený tovar vo vlastníctve zahraničnej osoby, pričom tento tovar je určený vopred známemu odberateľovi. V praxi je obvykle majiteľ skladu súčasne odberateľom, resp. kupujúcim.

281. Zákon o DPH na tento typ skladov zaviedol režim „call-off stock“. Na rozdiel od konsignačného skladu vlastník tovaru, ktorý ho dodá svojmu odberateľovi v inom členskom štáte, nie je povinný registrovať sa v tomto členskom štáte pre DPH. Daňová povinnosť vzniká, až keď odberateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník, teda až keď ho odberateľ odoberie zo skladu. To by malo byť realizované do 12 mesiacov od skočenia prepravy.

282. Ak je tovar dodávaný v režime call-off stock, môže nastať časový posun medzi dňom vzniku daňovej povinnosti a dňom fyzického dovozu alebo vývozu tovaru, ktorý je dlhší ako 2 kalendárne mesiace. Potom je sledovaným obdobím kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar fyzicky dovezený alebo vyvezený. Ak spravodajská jednotka nevie, kedy bude tovar vyskladnený, potom by mala vykázať transakciu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol tovar do skladu dodaný. Ak bude tovar resp. jeho časť vyskladnená v niektorom z nasledujúcich dvoch mesiacoch, spravodajská jednotka vykáže v mesiaci, v ktorom bol tovar vyskladnený, príslušný objem. Následne opraví hlásenie predložené za mesiac, v ktorom bol tovar do skladu dodaný spôsobom uvedeným v kapitole D.5.3 Spôsoby vykonávania opráv.

283. Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský odberateľ. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2.

284. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nadobúdateľa, t. j. zahraničného odberateľa.

285. Tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, aj keď podľa platného zákona o DPH nie je dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu ani nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

286. Miestom dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. To znamená, že tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou slovenskému zákazníkovi z iného členského štátu bude predmetom DPH na Slovensku. Ak je slovenský zákazník zdaniteľnou osobou, bude osobou povinnou platiť daň (dochádza k prenesenie daňovej povinnosti). Inak vzniká zahraničnému dodávateľovi tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou povinnosť registrovať sa pre DPH v Slovenskej republike ako osobe povinnej platiť daň. Slovenskému zákazníkovi, ako aj zahraničnému dodávateľovi, môže vzniknúť povinnosť predkladať Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, ak prekročia prah oslobodenia spôsobom uvedeným v odsekoch 73 až 75.

287. Ak slovenský dodávateľ dodáva tovar s inštaláciou a montážou do iného členského štátu, miestom dodania bude tento členský štát. Takéto dodanie nebude vôbec vykázané na slovenskom daňovom priznaní k DPH. Transakcia je však vývozom tovaru v rámci EÚ, takže slovenskému dodávateľovi môže vzniknúť na tomto toku spravodajská povinnosť.

288. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar fyzicky dovezený alebo vyvezený.

289. Ak je tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou dodávaný v rozloženom stave počas niekoľkých sledovaných období z obchodných alebo prepravných dôvodov, použije sa pravidlo pre vykazovanie rozložených zásielok (pozri časť D.4.3 Rozložené zásielky).

290. V odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie len hodnota tovaru, t. j. bez hodnoty inštalácie a montáže. Ak hodnota inštalácie a montáže nie je uvedená na faktúre samostatne, spravodajská jednotka použije kvalifikovaný odhad, aby z celkovej fakturovanej sumy vyňala hodnotu inštalácie a montáže. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 8, ak je tovar dodaný ako súčasť stavby. Inak sa uvedie druh obchodu 1/1. V prípade intra-EÚ vývozu sa v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH zahraničného odberateľa, ak mu je pridelené. Inak uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

291. Lízing je prenájom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku (aktív) na vopred dohodnutú dobu a za vopred dohodnuté nájomné. Je jednou z foriem financovania investícií, pričom nájomca pravidelnými splátkami platí za právo užívať majetok, majiteľom ktorého je lízingová spoločnosť (prenajímateľ). Prenajímateľom okrem lízingovej spoločnosti môžu byť priamo i výrobcovia a obchodníci. Medzi lízingovou spoločnosťou a nájomcom je uzatvorená lízingová zmluva, ktorá môže obsahovať aj ďalšie dojednania v podobe poskytovaných služieb.

292. Pri zahraničnom lízingu má nájomca sídlo v jednom a prenajímateľ v inom štáte. Jednou z modifikovaných foriem zahraničného lízingu je i forma, pri ktorej lízing sprostredkuje spoločnosť v treťom štáte.

293. Zohľadnením kritéria práva odkúpenia, resp. neodkúpenia prenajatého majetku na konci lízingového zmluvného vzťahu nájomcom sa lízing člení na 2 základné skupiny:

• operatívny lízing,
• finančný lízing.

294. Od lízingu je potrebné odlíšiť nájom vecí podľa § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Ustanovenia sú všeobecné a platia pre všetky druhy nájmu. Nájom však nevystihuje ekonomickú podstatu lízingu napriek tomu, že:

• niektorými charakteristikami pripomína operatívny lízing,
• nájomná zmluva upravená Občianskym zákonníkom je základom pre úpravu operatívneho lízingu.

295. Finančný lízing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku na dlhšie obdobie, pri ktorom nájomca platí prenajímateľovi počas dohodnutého obdobia zmluvou stanovené lízingové splátky ako náhradu za voľné používanie predmetu prenájmu, pričom doba prenájmu zodpovedá podstatnej časti životnosti predmetu lízingu. Investičné riziko nesie nájomca. Lízingový vzťah v zásade končí odkúpením predmetu lízingu nájomcom. Počas celého trvania nájomného vzťahu je právnym vlastníkom veci, ktorá je jeho predmetom, prenajímateľ. Nájomca vystupuje ako ekonomický vlastník, ktorý okrem pravidelného splácania je povinný starať sa o prenajatú vec so všetkou odbornou starostlivosťou a réžiu spojenú s prevádzkovaním veci plne uhrádza nájomca.

296. Intra-EÚ dovozy a vývozy realizované v rámci finančného lízingu sú predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/3 v prípade, že nájomca je usadený na Slovensku a prenajímateľ v inom členskom štáte a naopak.

297. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar dodaný nájomcovi, t. j. začiatok nájomného vzťahu. Do odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie hodnota, ktorá by bola fakturovaná v prípade nákupu/predaja predmetu nájmu. V podstate zodpovedá súčtu všetkých splátok, vrátane akontácie a odkupnej sumy, očisteného od obchodnej marže. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nadobúdateľa, ak ide o dodanie z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Inak sa uvedie IČ DPH nájomcu.

298. Ak je zmluva o finančnom lízingu uzavretá medzi slovenskými subjektmi, ale predmet nájmu je dodaný z iného členského štátu priamo nájomcovi, intra-EÚ dovoz bude vykazovať ten subjekt, pre ktorý je uvedený dovoz nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (pre viac podrobností pozri kapitolu E.1 Triangulárny obchod). V takomto prípade bude ako Druh obchodu uvedený kód pre priamy nákup.

299. Operatívny lízing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku väčšinou na dobu kratšiu ako je životnosť predmetu lízingu. Predmet lízingu je vo vlastníctve lízingovej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jeho údržbu a opravy.

300. Po skončení lízingovej zmluvy zostáva predmet lízingu v zásade majetkom prenajímateľa. Nájomca nemá právo na kúpu predmetu lízingu, čo znamená, že nedochádza k zmene vlastníctva predmetu lízingu. Po vrátení predmetu lízingu nájomcom zvyčajne nasleduje jeho prenájom inému subjektu. Odstúpenie od zmluvy pri tomto druhu lízingu nebýva spojené s uplatnením sankcií. Využíva sa predovšetkým pri krátkodobom prenájme, vtedy, ak nájomca nemá záujem o vlastníctvo predmetu lízingu alebo ak rieši problém sezónnosti niektorých potrieb. Účastníkmi tejto formy lízingu sú prenajímateľ a nájomca. Je to lízing, ktorý nespĺňa podmienky finančného lízingu.

301. Intra-EÚ dovozy a vývozy v rámci operatívneho lízingu a nájmu, na dobu kratšiu ako 24 mesiacov, nie sú predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK. Ak v priebehu tohto obdobia nájomca nadobudne vlastnícke právo k predmetu lízingu, tak tovar musí byť vykázaný na INTRASTAT-SK hlásení. Sledovaným obdobím je mesiac, v ktorom nájomca nadobudol právo nakladať s predmetom nájmu ako vlastník.

302. Ak je tovar, ktorý je dovezený alebo vyvezený v rámci operatívneho lízingu alebo nájmu na dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, tak bude predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

303. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar dovezený alebo vyvezený. Do odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie hodnota tovaru, ktorá by bola fakturovaná v prípade predaja alebo nákupu tovaru, ak by k nemu prišlo v čase dovozu alebo vývozu tovaru v rámci operatívny lízing. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 9/1. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nájomcu, keďže nejde o dodanie z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH.

304. Ak by sa tovar vykázaný pod kódom 9/1 stal neskôr predmetom predaja alebo kúpy, tak sa už v hlásení INTRASTAT-SK nevykazuje.

305. V prípade námorných plavidiel a lietadiel nie je možné rozlišovať finančný a operatívny lízing len na základe názvu zmluvy. Pretože existujú rôzne formy lízingových zmlúv, pre plavidlá a lietadlá sa musia analyzovať doplňujúce kritériá a posúdiť pred rozhodnutím, či má byť plavidlo/lietadlo zaznamenané v INTRASTAT-SK hlásení alebo nie. Rozhodnutie o zaznamenaní by sa malo prijať na základe určitých kritérií, aby sa určilo, či je lízing spojený so zmenou ekonomického vlastníctva plavidla/lietadla alebo nie. Ďalšie informácie o vykazovaní plavidiel a lietadiel sú uvedené v kapitole F.1 Námorné plavidlá a lietadlá.

306. Vrátenie tovaru a náhrada tovaru sú transakcie, ktoré sú predmetom vykazovania INTRASTAT-SK hláseniach. Hlásenie sa predkladá podľa smeru, v ktorom je tovar odoslaný, t. j.

1. tovar vrátený zákazníkom z iného členského štátu slovenskému dodávateľovi ako intra-EÚ dovoz,
2. tovar, ktorý vracia slovenský zákazník dodávateľovi do iného členského štátu ako intra-EÚ vývoz,
3. náhradný tovar odoslaný dodávateľom z iného členského štátu slovenskému zákazníkovi ako intra-EÚ dovoz,
4. náhradný tovar odoslaný slovenským dodávateľom zákazníkovi do iného členského štátu ako intra-EÚ vývoz.

307. Ak spravodajská jednotka na toku, na ktorom sa tovar vracia, nemá spravodajskú povinnosť, vrátený tovar na INTRASTAT-SK hlásení nevykáže.

308. V prípade, že hodnota vráteného tovaru spolu s ostatnými intra-EÚ dovozmi, resp. intra-EÚ vývozmi presiahne prah oslobodenia spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74 , vzniká spravodajskej jednotke povinnosť predkladať INTRASTAT-SK hlásenia aj na toku, na ktorom sa tovar vracia, pokiaľ túto povinnosť na tomto toku dovtedy nemala.

309. Hodnota vráteného tovaru sa určí ako hodnota, ktorá sa pôvodne fakturovala. Zvyčajne je pri vrátení tovaru vystavený dobropis, na základe ktorého je možné určiť hodnotu vráteného tovaru. Táto hodnota je vždy kladné číslo, aj keď na dobropise je uvedená záporná hodnota.

310. Hodnota náhradného tovaru zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Môže byť vyššia/nižšia ako hodnota nahrádzaného tovaru, keďže náhradný tovar nemusí úplne zodpovedať pôvodne dodanému tovaru.

311. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 2/1 pre vrátenie tovaru, kód 2/2 pre náhradu tovaru za vrátený tovar a kód 2/3 pre náhradu tovaru, ktorý nebol vrátený.

312. Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný v odseku 15 Druh obchodu pod kódmi začínajúcimi 3, 7, 8 a 9 späť dodávateľovi, na INTRASTAT-SK hlásení sa uvedie pôvodný kód z odseku 15 Druh obchodu (t. j. 3, 7, 8, 9).

313. Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 4/1 a nebol spracovaný, v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 5/1.

314. Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorá prestala slúžiť svojmu účelu, takže jej držiteľ má za cieľ zbaviť sa jej. Keďže ide o hnuteľnú vec, môže byť v pohybe medzi Slovenskom a inými členskými štátmi EÚ, a teda bude predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

315. Z pohľadu štatistiky intra-EÚ obchodu sa odpad delí na odpad, ktorého hodnota je:

• kladná, takže je predmetom obchodných operácií ako je nákup/predaj alebo spracovanie na základe zmluvy (zvyčajne ide o odpad, s ktorým je možné pracovať ako s druhotnou surovinou),
• záporná, takže jeho cezhraničný pohyb bude spojený s likvidáciu (slovenský dovozca dostane platbu za jeho likvidáciu resp. slovenský vývozca bude platiť za jeho likvidáciu).

316. Odpad by sa mal zatriediť a následne vykázať na INTRASTAT-SK hláseniach pod príslušnou podpoložkou kombinovanej nomenklatúry vždy, keď existuje osobitný kód KN pre odpad (napr. 4707 90 10 – Ostatný netriedený zberový papier a lepenka, 6309 00 00 – Obnosené odevy a ostatné opotrebované textilné výrobky, 7204 21 90 – Ostatný odpad a šrot z nehrdzavejúcej ocele, 3825 10 00 – Komunálny odpad, atď.). Ak však pre určité odpadové produkty neexistujú v kombinovanej nomenklatúre osobitné kódy, potom sa použijú všeobecné pravidlá pre zatrieďovanie tovaru do KN.

317. Pri odpade s kladnou hodnotou, ktorý je nakupovaný alebo predávaný, sa určí jeho hodnota podľa pravidiel definovaných v odsekoch 134 a 135. Ako druh obchodu bude vykázaný kód 1/1.

318. Spracovanie odpadov na druhotné suroviny napr. získavanie drahých kovov z elektroodpadu, aj keď sú použité určité fyzikálne alebo chemické procesy, sa nepovažuje za výrobu. Zvyčajne ho realizujú špecializované spoločnosti, ktorých hlavná ekonomická činnosť patrí do SK NACE 38.3 Recyklácia materiálov. Táto obchodná operácia bude považovaná za spracovanie na základe zmluvy, ak sa spracovateľ poskytuje len služba, t. j. nestáva sa vlastníkom získaných druhotných surovín. Potom hodnota materiálu dovezeného/vyvezeného na spracovanie a hodnota získaných druhotných surovín zodpovedá hodnote, ktorá by bola fakturovaná v prípade akéhokoľvek ich nákupu alebo predaja (pozri odsek 136). Ako druh obchodu sa uvedú kódy 4/1 a 4/2 pre materiál, ktorý je predmetom spracovania a kódy 5/1 a 5/2 pre druhotné suroviny získané spracovaním.

319. Dovoz a vývoz odpadu na likvidáciu je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Keďže hodnota takéhoto odpadu je záporná, v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie 1 EUR, a v odseku 15 Druh obchodu kód 9/9

320. Dodávky štandardných programových balíkov na fyzickom nosiči (napr. CD-ROM, USB kľúč), ako aj zariadení dodávaných spolu so štandardným softvérom a licenciami sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hlásenia. Za „štandardný“ programový balík sa považuje softvérový produkt dostupný ktorémukoľvek používateľovi, ktorý je možné kúpiť „bežne“ od dodávateľa. Softvérový produkt je vyvinutý tak, že každému používateľovi umožňuje vykonávať rovnaké operácie a používať rovnaké funkcionality. Môže byť dodávaný spolu s manuálom a licenciou.

321. Keďže predmetom vykazovania sú hnuteľné veci, kód tovaru sa určí na základe nosiča, na ktorom je softvér zaznamenaný.

322. Ak sa na fyzickom nosiči dodávajú aktualizácie a doplnenia štandardne produkovaných softvérových balíkov, potom by tieto dodávky mala byť vykázané na INTRASTAT-SK hláseniach, ak cena za dodávku už nebola zahrnutá v čase, keď bol softvér pôvodne kúpený/predaný a samostatná faktúra sa nevyhotovuje.

323. Hodnota štandardného programového balíka sa stanoví ako celková hodnota softvéru a nosiča. V prípade dodania softvéru, ktorý nie je predmetom obchodnej operácie (napr. dodaný zdarma) hodnota zodpovedá hodnote, ktorá by sa fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Obdobne sa postupuje pri zariadeniach dodávaných so softvérom, kedy sa do hodnoty zariadenia zahrnie aj hodnota softvéru a licencie.

324. Na INTRASTAT-SK hláseniach sa vykazujú aj nosiče informácií obsahujúce štandardizované informácie napr. plány, fotky, hudbu alebo video. Pri vykazovaní kódu tovaru a hodnoty tovaru sa postupuje rovnako ako pri softvéri.

325. Dobropis je doklad vydaný dodávateľom tovaru v prípade, že je potrebné opraviť základ dane znížením fakturovanej sumy. Základ dane je potrebné znížiť, ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému vrátenie dodávky tovaru (napr. v rámci reklamácie) alebo ak sa zníži cena tovaru (napr. priznaním dodatočných zliav, uplatnením množstevných rabatov). Ak je potrebné opraviť základ dane zvýšením fakturovanej sumy, dodávateľ tovaru vydá ťarchopis. Dodatočné úpravy základu dane sa môžu súvisieť aj s transferovým oceňovaním.

326. Dobropisy vzťahujúce sa na zľavy a rabaty a ťarchopisy nie sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, ak sa týkajú viacerých sledovaných období.

327. Dobropisy vydané ako oprava pôvodného dokladu, bez vrátenia tovaru, sa z hľadiska štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK považujú za opravu už deklarovanej hodnoty tovaru. Spravodajská jednotka má povinnosť predložiť opravné hlásenie, ak sa pôvodná hodnota tovaru na jednej položke zmenila aspoň o 5% a zároveň minimálne o 15 000 eur. Opravné hlásenie vyplní spôsobom uvedeným v časti D.5.3 Spôsoby vykonávania opráv.

328. Dobropisy spojené s vrátením tovaru je potrebné predložiť podľa smeru, v ktorom sa uskutočnil pohyb tovar. Ak je tovar vrátený slovenskému dodávateľovi pôjde o dovoz tovaru v rámci EÚ. Ak slovenský zákazník vráti tovar, vykáže vývoz tovaru v rámci EÚ (pozri časť E.7 Vrátenie a náhrada tovaru).

329. Ak je dobropis vydaný v súvislosti s vrátením tovaru (kvôli poškodeniu, nedostatočnej kvalite a pod.), aj takáto transakcia je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, nakoľko tovar prekročil hranicu Slovenskej repu.

330. Ak súhrnná hodnota vráteného tovaru presiahne prah oslobodenia, vznikne spravodajskej jednotke spravodajská povinnosť na danom toku, pokiaľ ju dovtedy nemala.

331. Ak hodnota dobropisov opravujúcich pôvodne vykázanú hodnotu tovaru ovplyvní už vzniknutú spravodajskú povinnosť, Štatistický úrad SR môže prehodnotiť spravodajskú povinnosť na základe žiadosti spravodajskej jednotky. Spravodajská jednotka vyplní príslušné tlačivo, ktoré zašle do elektronickej schránky Štatistického úradu SR alebo doporučene na adresu sídla úradu.

332. Dobropis alebo ťarchopis sa musí odvolávať na pôvodnú faktúru. Ak je na dobropise alebo ťarchopise uvedená iba celková suma za všetky fakturované položky uvedené na pôvodnej faktúre, spravodajská jednotka opraví tie položky pôvodnej faktúry, u ktorých sa pôvodná hodnota tovaru na jednotlivých položkách zmenila aspoň o 5% a zároveň minimálne o 15 000 eur.

333. Sumy na dobropise sú vyznačené so znamienkom mínus, avšak hodnota tovaru na hláseniach musí byť vždy kladné číslo.

334. Ak je dobropis/ťarchopis vydaný pred predložením INTRASTAT-SK hlásenia za sledované obdobie, v ktorom sa uskutočnil dovoz/vývoz tovaru v rámci EÚ, potom sa na základe tohto dobropisu/ťarchopisu určí skutočná hodnota tovaru. Upravená hodnota tovaru sa uvedie do INTRASTAT-SK hlásenia.

335. Predaj tovaru na diaľku je dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného dodávateľom alebo na jeho účet z iného členského štátu do členského štátu spotreby, pričom dodanie tovaru nie je v tomto členskom štáte spotreby nadobudnutím tovaru. Tovar je dodaný priamo súkromným osobám alebo zákazníkom usadeným v členskom štáte spotreby, ktorí nie sú v tomto členskom štáte registrovaní pre DPH.

336. Zvyčajne ide o tovar predávaný cez internet (e-shopy) a zásielkový predaj.

337. Z pohľadu systému DPH má obchodník dve možnosti: buď sa rozhodne registrovať pre DPH v jednotlivých členských štátoch spotreby (pri presiahnutí prahovej hodnoty stanovenej týmto členským štátom) alebo sa v členskom štáte, v ktorom je usadený, rozhodne pre osobitnú úpravu OSS.

338. Režim OSS je model jedného kontaktného miesta, pri ktorom povinnosť priznať a uhradiť DPH za tovar dodaný v rámci predaja tovaru na diaľku si subjekt splní prostredníctvom jedného daňového priznania predloženého v členskom, v ktorom je usadený obchodník, za všetky dodania v rámci celej EÚ.

339. Predaj tovaru na diaľku slovenskými obchodníkmi je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bez ohľadu na to, či je tento obchodník registrovaný pre DPH v iných členských štátoch alebo je registrovaný v Slovenskej republike v režime OSS. Hodnota tovaru predaného na diaľku sa započítava do súhrnnej hodnoty intra-EÚ vývoz, na základe ktorej sa určuje spravodajská povinnosť.

340. Zahraničnému obchodníkovi, ktorý si zvolil Slovensko ako členský štát identifikácie, môže vzniknúť spravodajská povinnosť, ak hodnota tovaru predaného na diaľku v rámci EÚ prekročí prah oslobodenia pre vývoz tovaru v rámci EÚ.

341. Spravodajská povinnosť pre dovoz tovaru v rámci EÚ vznikne zahraničnému obchodníkovi v prípade, ak nevyužije OSS, a teda registruje sa alebo zostane registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, pričom hodnota tovaru predaného na diaľku v Slovenskej republike prekročí prah oslobodenia pre dovoz tovaru v rámci EÚ. Ak takýto obchodník vykonáva aj iné transakcie, ktoré sú predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ (napr. nadobudnutie tovaru v tuzemsku u iného členského štátu), tieto sa započítajú do súhrnnej hodnoty tovaru dovezeného v rámci EÚ pre účely určenia spravodajskej povinnosti.

342. Pri predaji tovaru na diaľku (zásielkovom predaji) slovenský obchodníkom je potrebné určiť, či je zákazník súkromná osoba, t. j. fyzická osoba – nepodnikateľ. Ak je konečným zákazníkom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pričom táto zdaniteľná osoba nie je registrovaná pre DPH, v takomto prípade sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/1 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie zástupný identifikátor QT999999999999. Ak je konečným zákazníkom súkromná osoba, potom sa na INTRASTAT-SK hlásení v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie zástupný identifikátor QN999999999999.

343. Postup uvedený v tejto kapitole sa uplatní na hotové plavidlá na námornú plavbu v súlade s kapitolou 89 kombinovanej nomenklatúry, ťažné lode, vojnové lode a plávajúce konštrukcie. V roku 2023 ide o nasledovné podpoložky kombinovanej nomenklatúry: 8901 10 10, 8901 20 10, 8901 30 10, 8901 90 10, 8902 00 10, 8903 22 10, 8903 23 10, 8903 32 10, 8903 33 10, 8904 00 10, 8904 00 91, 8905 10 10, 8905 20 00, 8905 90 10, 8906 10 00 a 8906 90 10.

344. Rovnako sa uplatní postup z tejto kapitoly na hotové letúne a lietadlá, ktorých vlastná hmotnosť prevyšuje 2 000 kg. Ide o lietadlá zaradené pod podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8802 30 00 a 8802 40 00.

Zmena ekonomického vlastníctva

345. Povinnosť vykázať transakciu na INTRASTAT-SK hlásení vzniká pri prevode ekonomického vlastníctva plavidla alebo lietadla z právnickej alebo fyzickej osoby so sídlom v inom členskom štáte na právnickú alebo fyzickú osobu v Slovenskej republike (dovoz tovaru v rámci EÚ) a pri prevode ekonomického vlastníctva plavidla alebo lietadla právnickou alebo fyzickou osobou so sídlom v Slovenskej republike na právnickú alebo fyzickú osobu so sídlom v inom členskom štáte (vývoz tovaru v rámci EÚ). Samotné plavidlo alebo lietadlo pritom nemusí opustiť členský štát, v ktorom sa fyzicky nachádza. To znamená, že fyzické prekročenie hranice Slovenska plavidlom alebo lietadlom nie je nevyhnutnou podmienkou na vykázanie transakcie na hlásení.

346. Ekonomické vlastníctvo znamená právo právnickej alebo fyzickej osoby uplatňovať si nárok na výnosy z používania plavidla alebo lietadla vo svojej ekonomickej činnosti na základe prijatia súvisiacich. Právna forma tohto vzťahu nie je rozhodujúca. Podmienkou na vykazovanie na INTRASTAT-SK hlásení je, aby jedna z osôb, ktoré do takéhoto vzťahu vstupujú, mala sídlo v Slovenskej republike a druhá v inom členskom štáte. Typickým príkladom, pri ktorom prichádza k zmene ekonomického vlastníctva ale nie právneho vlastníctva je finančný lízing.

347. Ak ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla prechádza z osoby usadenej v inom členskom štáte na osobu usadenú v Slovenskej republike, ide o dovoz tovaru v rámci EÚ a členským štátom zaslania je členský štát, v ktorom je usadená osoba, z ktorej prechádza ekonomické vlastníctvo na osobu usadenú v Slovenskej republike.

348. V prípade nového plavidla alebo lietadla vyrobeného v inom členskom štáte sa za dovoz tovaru v rámci EÚ považuje transakcia, keď osoba usadená v Slovenskej republike nadobudne právo nárokovať si výnosy a znáša riziká z ich prevádzky ako prvý vlastník novej lode alebo lietadla. Členský štát, v ktorom boli loď alebo lietadlo vyrobené, bude na hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ uvedený ako členský štát zaslania.

349. Ak ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla prechádza z osoby usadenej v Slovenskej republike na osobu usadenú v inom členskom štáte, takáto transakcia je považovaná za vývoz tovaru v rámci EÚ. Ako členský štát určenia sa bude vykázaný členský štát, v ktorom je usadená osoba, na ktorú prechádza ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla.

350. Plavidlo alebo lietadlo vyrobené v Slovenskej republike je predmetom hlásenia o vývoze tovaru v rámci EÚ v prípade, ak nadobudne právo nárokovať si výnosy a znáša riziká osoba usadená v inom členskom štáte. Tento štát je považovaný za členský štát určenia.

351. Osoba usadená v Slovenskej republike, z ktorej alebo na ktorú prechádza ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla, alebo subjekt, ktorý vyrobil nové plavidlo alebo lietadlo, vyplní INTRASTAT-SK hlásenie spôsobom uvedenými v tejto kapitole.

352. Sledovaným obdobím bude kalendárny mesiac, v ktorom sa uskutočnil prevod ekonomického vlastníctva.

353. Ak prichádza k zmene ekonomického vlastníctva plavidla alebo lietadla, v odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie celková hodnota, ktorá by bola fakturovaná v prípade predaja alebo nákupu celého plavidla alebo lietadla bez nákladov na dopravu a poistenie.

354. Ak slovenská právnická alebo fyzická osoba plavidlo alebo lietadlo kúpi alebo predá uvedie v odseku 15 Druh obchodu kód 1/2, ak je kupujúcim alebo predávajúcim súkromná osoba, ak nie je, potom uvedie kód 1/1. V prípade finančného lízingu sa na INTRASTAT-SK hlásení uvedie v tomto odseku kód 3/1.

355. V odseku 16 Dodacie podmienky spravodajská jednotka uvedie „XXX“.

356. Ak je zmena ekonomického vlastníctva spojená s fyzickým pohybom plavidla alebo lietadla, teda plavidlo alebo lietadlo prekročí hranicu Slovenska, potom spravodajská jednotka vyplní odsek 17 Druh dopravy štandardným spôsobom. Inak v odseku uvedie kód „9“.

357. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia spravodajská jednotka uvedie IČ DPH právnickej alebo fyzickej osoby, na ktorú prevádza ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla, ak mu bolo pridelené. Inak uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

Spracovanie na základe zmluvy

358. Plavidlá a lietadlá vstupujúce alebo opúšťajúce územie Slovenskej republiky za účelom spracovania na základe zmluvy sú rovnako predmetom INTRASTAT-SK hlásenia. Ide však len o spracovanie, pri ktorom spracovateľ plavidlo alebo lietadlo nenakúpi. Ak spracovateľ nadobudne vlastnícke právo k lodi alebo k lietadlu táto spravodajská jednotka postupuje podľa všeobecných pravidiel pre zisťovania INTRASTAT-SK.

359. Hodnota uvedená v odseku 9 Hodnota tovaru pri operáciách po spracovaní je súčtom hodnoty uvedenej v tomto odseku pred spracovaním a hodnoty spracovateľskej operácie vrátane pridaného materiálu.

360. Ako členský štát zaslania sa pri dovoze plavidla alebo lietadla na spracovanie do tuzemska uvedie členský štát, v ktorom je usadená osoba uplatňujúca si ekonomické vlastníctvo (nárok na výnos a riziká). Pri vývoze na spracovanie je za členský štát určenia považovaný členský štát, v ktorom sa vykonáva spracovanie na základe zmluvy.

361. Keďže spracovaním na základe zmluvy nemení ekonomický vlastník, v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie pre operácie pred spracovaním kód 4/1 a po spracovaní kód 5/1.

362. Odsek 16 Dodacie podmienky a odsek 17 Druh dopravy sa vyplnia štandardným spôsobom.
363. V prípade vývozu na spracovanie v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia spravodajská jednotka uvedie IČ DPH spracovateľa. Ak sa spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje v Slovenskej republike, spracovateľ – spravodajská jednotka uvedie IČ DPH osoby, ktorá si uplatňuje ekonomické vlastníctvo plavidla alebo lietadla. Ak IČ DPH partnera nebolo pridelené, spravodajská jednotka uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

364. Bez ohľadu na typ transakcie sa odsek 13 Čistá hmotnosť vyplní štandardným spôsobom.

365. Aj odsek 14 Množstvo v dodatkových merných jednotkách sa vykazuje rovnako pre zmenu ekonomického vlastníctva ako aj pre spracovanie na základe zmluvy. V odseku sa uvádza počet dovážaných/vyvážaných plavidiel alebo lietadiel.

366. Dodávka tovaru na palubu lietadiel je dodávka produktov pre posádku a cestujúcich na spotrebu počas letu a na prevádzku motorov a iných zariadení lietadiel.

367. Lietadlo sa považuje za lietadlo členského štátu, ak je v tomto členskom štáte registrované. Lietadlá registrované v Slovenskej republike sú považované za „slovenské“ lietadlá.

368. Registrácia lietadla sa dá odvodiť od registračnej značky lietadla (imatrikulácie), ktorú prideľuje letecký úrad príslušnej krajiny. Ide o spojenie niekoľkých písiem či číslic a každá imatrikulácia začína vždy kódom danej krajiny. Tento kód nemusí zodpovedať kódom z Geonomenklatúry napr. označenie českých lietadiel začína vždy písmenami OK a slovenských lietadiel písmenami OM.

369. Tovary dodávané na palubu slovenských lietadiel z iných členských štátov, zvyčajne na letiskách týchto členských štátov, nie sú predmetom vykazovanie na INTRASTAT-SK hláseniach.

370. Dodávka tovaru na palubu lietadiel iného členského štátu je považované za intra-EÚ vývoz. Dodávatelia tovaru na palubu lietadiel predložia Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ pričom:

• vyplnia odseky 1 až 6 a odseky A a B štandardným spôsobom,

• v odseku 8 Kód tovaru uvedú nasledovné kódy:
  • kód 9930 24 00 pre tovar patriaci do kapitol 1 až 24 kombinovanej nomenklatúry,
  • kód 9930 27 00 pre tovar patriaci do kapitoly 27 kombinovanej nomenklatúry,
  • kód 9930 99 00 pre tovar zaradený inde,
• v odseku 9 Hodnota tovaru uvedú hodnotu tovaru definovanú v odsekoch 134 a 135,
• v odseku 10 Členský štát určenia uvedú kód QR,
• v odseku 13 Čistá hmotnosť uvedú hmotnosť definovanú v odseku 152 len pre tovar zaradený pod kód 9930 27 00.
• Ostatné odseky sa nevyplňujú.

371. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú výlučne na tovar, ktorý je určený na spotrebu počas cesty napr. pohonné hmoty alebo jedlo a nápoje podávané cestujúcim počas letu. Je preto nepravdepodobné, že by tento tovar mohol byť z paluby lietadla odobratý. Tovar, ktorý sa dodáva na palubu lietadiel operujúcich na medzinárodných trasách leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu je oslobodený od DPH podľa § 47 ods. 9.

372. Na tovar, ktorý je predávaný na palube lietadiel, sa tieto ustanovenia o zjednodušenom vykazovaní nevzťahujú.

373. Predmetom vykazovanie na INTRASTAT-SK hláseniach je nákup a predaj elektriny z a do iného členského štátu, preto spravodajskou jednotkou je fyzická alebo právnická osoba registrovaná pre DPH v Slovenskej republike, ktorá uzatvorila zmluvu o kúpe a predaji elektriny s osobou sídliacou v inom členskom štáte.

374. Nákup a predaj elektriny sleduje na základe uzatvorenej zmluvy, pričom podkladom na jej vykázanie na hlásení je faktúra o kúpe a predaji. Fyzický pohyb elektriny nie je podmienkou. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bola vystavená faktúra.

375. Spravodajská jednotka predloží INTRASTAT-SK hlásenia pričom:

1. vyplní odseky 1 až 6 a odseky A a B štandardným spôsobom,
2. v odseku 8 Kód tovaru uvedie kód 2716 00 00,
3. v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie fakturovanú sumu bez DPH, pričom na prepočet fakturovanej sumy z cudzej meny na euro použije kurz zo dňa vystavenia faktúry (aktuálny denný kurz vyhlásený ECB),
4. v odseku 10 Členský štát zaslania na intra-EÚ dovoze/Členský štát určenia na intra-EÚ vývoze uvedie členský štát, v ktorom má svoje sídlo alebo bydlisko predávajúci/kupujúci,
5. v odseku 12 Krajina pôvodu sa uvedie „QV“,
6. v odseku 13 Čistá hmotnosť uvedie „0“,
7. v odseku 14 Množstvo v dodatkových merných jednotkách uvedie množstvo v 1 000 kWh podľa faktúry,
8. v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/1,
9. v odseku 16 Dodacie podmienky uvedie kód určený štandardným spôsobom,
10. v odseku 17 Druh dopravy uvedie kód „7“ a
11. v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH kupujúceho, ak mu bolo pridelené. Inak uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

376. Predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach je nákup a predaj zemného plynu z a do iného členského štátu v plynnom stave prepravovaného potrubím (ďalej len zemný plyn). Spravodajskou jednotkou je fyzická alebo právnická osoba registrovaná pre DPH v Slovenskej republike, ktorá uzatvorila zmluvu o kúpe a predaji zemného plynu s osobou sídliacou v inom členskom štáte.

377. Nákup a predaj zemného plynu sleduje na základe uzatvorenej zmluvy, pričom podkladom na jeho vykázanie na hlásení je faktúra o kúpe a predaji. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bola vystavená faktúra.

378. Spravodajská jednotka predloží INTRASTAT-SK hlásenia pričom:

1. vyplní odseky 1 až 6 a odseky A a B štandardným spôsobom,
2. v odseku 8 Kód tovaru uvedie kód 2711 21 00,
3. v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie fakturovanú sumu bez DPH, pričom na prepočet fakturovanej sumy z cudzej meny na euro použije kurz zo dňa vystavenia faktúry (aktuálny denný kurz vyhlásený ECB),
4. v odseku 10 Členský štát zaslania na intra-EÚ dovoze/Členský štát určenia na intra-EÚ vývoze uvedie členský štát, v ktorom má svoje sídlo alebo bydlisko predávajúci/kupujúci,
5. v odseku 12 Krajina pôvodu uvedie „QV“ len v prípade, ak krajina pôvodu nie je známa,
6. v odseku 13 Čistá hmotnosť uvedie „0“,
7. v odseku 14 Množstvo v dodatkových merných jednotkách uvedie množstvo v TJ podľa faktúry (1 MWh = 0,0036 TJ),
8. v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/1,
9. v odseku 16 Dodacie podmienky uvedie kód určený štandardným spôsobom,
10. v odseku 17 Druh dopravy uvedie kód „7“ a
11. v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH kupujúceho, ak mu bolo pridelené. Inak uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

G. Kontakty

379. Pracovníci konzultačného pracoviska Štatistického úradu SR pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK Vám pomôžu pri riešení metodických otázok, ako sú:
– čo je/nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach,
– či máte/nemáte spravodajskú povinnosť,
– ako sa vyplňujú INTRASTAT-SK hlásenia,
– ako sa vykazujú špecifické transakcie a osobitné pohyby,
– aké zjednodušené postupy je možné aplikovať pri vykazovaní tovaru.

380. Pracovníci konzultačného pracoviska ŠÚ SR sú dostupní počas pracovných dní, v čase od 8.30 do 14.30 na telefónnych číslach: +421 2 50236 277 alebo +421 2 50236 278 alebo e-mailom na adrese intrastat-sk@statistics.sk.

381. Vyplnené tlačivá, ktoré chce spravodajská jednotka zaslať v písomnej forme (napr. registračný dotazník, oznámenie o zástupcovi), ale aj oznámenie zmien týkajúcich sa spravodajskej povinnosti v štatistických zisťovaniach INTRASTAT-SK adresujte na:
Štatistický úrad SR
Odbor štatistiky zahraničného obchodu
Lamačská cesta 3/C
P.O.BOX 17
840 05 Bratislava 45

382. Informácie o elektronickom zbere údajov vrátane generovania a používania prihlasovacích údajov na portál Finančnej správy SR pre systém INTRASTAT-SK a pomoc pri zatrieďovaní tovaru podľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry poskytujú pracovníci konzultačného pracoviska Sekcie colnej FR SR.
Pracovníci konzultačného pracoviska Sekcie colnej FR SR sú k dispozícii počas pracovných dní, v čase od 8.30 do 14.00 telefonicky na číslach +421 2 48273 366 alebo +421 56 6302 318 a emailom na adrese: helpdesk.intrastat@financnasprava.sk.

1. Monetárne zlato;
2. Platobné prostriedky, ktoré sú zákonnými platidlami, a cenné papiere vrátane prostriedkov, ktoré sú platbami za služby, ako napríklad poštovné, dane, používateľské poplatky;
3. Tovar určený na dočasné použitie alebo tovar po dočasnom použití (napr. prenájom, pôžička, operatívny lízing) za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   • žiadne spracovanie nie je plánované, ani sa neuskutočnilo,
   • predpokladané trvanie dočasného použitia nie je, ani nemá byť dlhšie ako 24 mesiacov,
   • vývoz/dovoz tovaru v rámci Únie nebol deklarovaný ako dodanie/nadobudnutie tovaru v rámci Únie na účely DPH;
4. Tovar v pohybe medzi:
   • členským štátom a jeho územnými enklávami v inom členskom štáte alebo v nečlenských krajinách a
   • hostiteľským členským štátom a územnými enklávami iných členských štátov, nečlenských krajín alebo medzinárodných organizácií. Medzi územné enklávy patria veľvyslanectvá, konzuláty, vojenské základne a vedecké základne umiestnené mimo územia materskej krajiny;
5. Tovar používaný ako nosič informácií upravených na mieru vrátane softvéru.
6. Údaje a softvér stiahnutý z internetu;
7. Bezplatne dodávaný tovar, ktorý sám osebe nie je predmetom obchodnej transakcie, za predpokladu, že jediným účelom pohybu je príprava alebo podpora plánovanej následnej obchodnej transakcie prostredníctvom demonštrácie tovaru alebo služby, ako napr.:
   • reklamný materiál,
   • obchodné vzorky;
8. Tovar určený na opravu alebo údržbu a tovar po oprave či údržbe a náhradné diely použité v rámci opravy alebo údržby a vymenené nefunkčné diely;
9. Dopravné prostriedky, ktoré sú v pohybe pri výkone svojej činnosti vrátane odpaľovacích zariadení kozmických lodí počas odpaľovania;
10. Predplatené periodiká;
11. Osobný majetok fyzických osôb, ktoré menia miesto svojho bydliska; výbava a zariadenie domácnosti patriace osobe, ktorá mení svoje bydlisko z dôvodu uzatvorenia manželstva; osobný majetok nadobudnutý dedením; školská výbava, učebné materiály a vybavenie domácnosti žiakov a študentov; rakvy s telami a pohrebné urny s popolom zosnulých osôb a ozdobné pohrebné predmety prepravované s rakvami a urnami; tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie a tovar určený pre obete katastrof;